Sme tu len na chvíľu. Naša pominuteľnosť je taká jasná a istá ako vzduch, ktorý dýchame. Tak prečo sa trápiť kvôli minulosti? Kvôli niečomu, čo sa zmeniť nedá? Minulosť sa už stala a neodstane sa. Takže máme dve možnosti, po prvé – nechať sa ňou donekonečna ovplyvňovať a rozmýšľať, čo by bolo keby… Alebo po druhé – zamávať jej na rozlúčku, užívať si prítomný moment a hľadieť vpred.
Možnosť voľby teda máme a malo by nám byť jasné, ktorá z nich je tá správna. Niekedy nám to jasné je, no i napriek tomu si myseľ volí vlastné trýzniace sa myšlienkové pochody v tej najhoršej dobe. V dobe, keby by sme sa mali oslobodiť.
unsplash.com
S tým som sa ale rozhodla skoncovať…
Ja som predsa paňou svojej mysle a nemám potrebu sa stále zamýšľať nad vecami, ktoré nedokážem nijak zmeniť či ovplyvniť. Nemám tiež v pláne si tým donekonečna ubližovať. Rozmýšľanie nad minulosťou je sebadeštruktívne a ja sa mám príliš rada na to, aby som v tom pokračovala.
Áno, každý máme svoju minulosť. Aj spomienky. A niekedy sa nám pripomenú a my sa na chvíľu zastavíme, zamyslíme a zasnívame. No nemali by sme im venovať príliš veľa času, pretože nám vďaka tomu preteká život pomedzi prsty.
Ten život, ktorý máme len jeden a raz sa skončí. A my by sme si mali užívať každý jeho kúštik.
Každé nové ráno.
Každý ďalší nádych.
Je mi to už jasné…
A preto som sa rozhodla. Rozhodla som sa hľadieť už len vpred. Na všetko krásne, čo ma ešte len čaká. Všetky tie miesta, ktoré ešte len uvidím. Všetky úžasné zážitky a pocity, ktoré ešte len zažijem. Všetkých ľudí, ktorých ešte len spoznám. Všetky knihy, ktoré ešte len prečítam. Všetky nové skúsenosti, ktoré ma opäť posunú o kúsok ďalej a stane sa zo mňa o niečo lepšia verzia samej seba.
Vážim si svoj obmedzený čas na tejto zemi. Vážim si svoj život. Som vďačná za všetko, čo mám, užívam si prítomnosť a teším sa na všetko, čo ešte len príde.
Uvedomujem si, že všetko to krásne na mňa v budúcnosti čaká a nepríde to skôr, ako na to budem pripravená.
unsplash.com
A prvým krokom tej prípravy je odhodiť minulosť za hlavu…
Samozrejme, nie doslova. Vďaka nej som taká, aká som. No pre posun vpred sa od nej musím odosobniť, oslobodiť a nechať ju ísť. Nechať minulosť minulosťou a ďalej v nej nežiť. Nedúfať v jej obnovu. A vykročiť dopredu.
Preto ju úprimne akceptujem a vyhlasujem jej mier. Ďakujem jej za všetko, čo ma naučila, a nechávam ju ísť.
Oslobodzujem sa…
Autor: Alexandra S.
Coverphoto: Photo by Minh Pham on Unsplash
