Sedela som na bare a objednávala si ďalší pohár ružového. Nemala som náladu na ľudí. Nebola som smutná, práve naopak. . . po dlhšej dobe som bola spokojná, len som jednoducho chcela byť sama. Občas to tak cítim. Mám rada samu seba a nevadí mi byť sama… viem si to dokonale vychutnať.
„Slečna, čo tak sama?“ prihovoril sa mi chlap a barman sa len usmial. Poznal ma a presne vedel, že na mňa takéto reči neplatia.
„Vidíte tu niekoho iného ešte okrem mňa?“ znela moja odpoveď hodná ľadovej kráľovnej. Áno, viem, poviete si chudák chlap, ale toto sa stane vždy, keď sa niekto snaží a ja nemám záujem.
„Á, slečna sa hrá na nedostupnú.“ Povedal ten neznámy chlap a odišiel.
Nemal pravdu. Nehrám sa na nedostupnú. Ani nepoviem, že sa mal viac snažiť, ak ma naozaj chcel. Proste len nemám záujem. Na inej akcii sa ma ďalší týpek spýtal, či som vždy taká namyslená. Viete prečo? Povedala som mu, že mi nemusí kupovať víno, lebo som si ho už kúpila sama. Nie. Nie som namyslená. Nemám na chlapov nároky, že musia mať kocky na bruchu, dokonalé vlasy a styling a vždy dobrú náladu. Áno, priznávam, mala som, ale z toho som už, vďakabohu, dávno vyrástla. Dnes sa zaľúbim do toho, kto mi ukáže sám seba a nebude s tým mať žiadny problém. Nebavím sa s ľuďmi z vypočítavosti a nevyberám si kamarátov podľa výzoru, alebo podľa toho, či majú obrovský dom, alebo vstupné na párty zadarmo. Moje nároky sú niekde úplne inde.
Získa si ma chlap, ktorý bude úprimný a nebude sa báť priznať, že ma má rád.
Chlap, ktorý ma nebude chcieť pretiahnuť na prvom rande. Chlap, ktorý ma nebude chcieť meniť, ale ktorý prijme moju bláznivosť a bude lietať spolu so mnou. Budem sa baviť s ľuďmi, ktorí budú úprimní a ktorí mi budú na prvýkrát hneď sympatickí. Nikdy sa nesnažím ľudí meniť, lebo viem, že tak to nefunguje. Moji kamaráti nemusia mať peniaze, známosti… len nech sú normálni ľudia ako ja. Stačí, že tu budú, keď ich budem potrebovať a vypočujú si moje predramatizované príbehy… alebo úplne stačí, keď budeme len sedieť v tichosti, ale budem vedieť, že sú tu. Nie som nedostupná. Len sa možno nedám hneď na prvýkrát. A nie je to preto, že by som bola namyslená alebo by som chcela, aby ľudia o mňa bojovali. Nemusia to robiť. Ja totiž presne poznám svoju cenu. Je to proste preto, že viem presne, aké svine po tejto planéte chodia… a ďakujem, ale také si v živote neprosím.
Skôr než niekoho vpustím do môjho života, musím mu naozaj veriť. Nevedie tam cesta cez posteľ, peniaze, ani nič materiálne. Jediná cesta sa volá úprimnosť. Viem, že toto isté musím ľuďom dať aj ja. A viem tiež, že nie som dokonalá. Ani ja, ani ľudia okolo mňa. Ale môžem ti zaručiť, že keď ťa tá slečna nedostupná vpustí do svojho sveta, zistíš, že tam nie je miesto pre hocikoho. Zistíš, že ťa budem mať naozaj rada a vždy tu budem pre teba. Môžeš volať aj v strede noci a prídem. Zistíš, že v mojom svete nemám veľa ľudí, ale tí, čo tam sú, si to miesto zaslúžia a už nikdy viac ich odtiaľ nebudem chcieť dať preč. Ak odídu, bude to ich vlastná vôľa, ale ich miesto už nikdy nikto nenahradí.
Takže nech si ľudia myslia pokojne, že som nedostupná. Budú to prvoplánoví ľudia… a ja ľudí tohto typu vo svojom živote aj tak nechcem.
