Bol si mojou obrovskou chybou, bol si mojou stratou času, bol si všetkým, ale zároveň ničím, a dnes odchádzaš. Nevážiš si slová, neuvedomuješ si, ako niektoré slová ostávajú nielen v hlave, ale i srdci. Nevážiš si dobrého človeka. Si nikto. Dlho mi to trvalo. Dlho som s tým bojovala. Signálov bolo mnoho, avšak to ma nikdy netrápilo. Konečne som slobodná. Konečne dýcham. Konečne som to ja…
Samozrejme, že k tebe niečo ešte cítim. Pocity nejde vypnúť zo dňa na deň. Som do teba zaľúbená, ale už pri tejto láske konečne dýcham.
Už ťa nehľadám, aj keď ťa stále stretávam v iných mužoch…
Nechcela som urobiť krok vpred, lebo som nechcela o teba prísť. No nečakala som, aké to bude oslobodzujúce. Ak spolu byť máme, naše cesty sa ešte spoja. Nemyslím si to, neverím v to. Lebo ako si povedal, my dvaja by sme spolu byť nemohli. Nevieš, čo je to láska. Ale ideš tu hovoriť o tom, či by sme spolu byť mohli alebo nie? Ublížil si mi a hovoríš o tom, ako ja som sklamala teba… Sebec…
Myslela som si, že moja láska ťa vylieči, avšak tvoj nezáujem vyliečil mňa. Po tých utrápených dňoch plných sĺz, hudby, premýšľania prichádzajú dni, kedy tancujem, kedy spievam, kedy sa neprebúdzam, ani s tebou nezaspávam.
No dobre, možno trošku klamem…
Vraj opakované klamstvo sa stáva pravdou. Nemôžem chcieť všetko naraz. Nateraz som šťastná kvôli tomu, ako to dopadlo. Ukázal si mi, čo za sebeckého človeka si. Ukázal si mi, ako sa o mňa vôbec nezaujímaš. Ukázal si mi, že nemám miesto v tvojom živote, a tým pádom si vyhodil aj seba z toho môjho.
Stále si mojou slabosťou. Avšak stále si aj sebecký chlapec, ktorý sa rozhodol, že vo svojom živote nechce to najlepšie, čo mohol kedy stretnúť. Hlupák. Toľko hlupákov v mojom živote a toľko lásky.
Odchádzam a neotáčam sa…
Bola som ochotná ľúbiť ťa aj napriek všetkému, no neuvedomila som si, že ty lásku odo mňa nechceš. Chcel si len jedno. To, čo v dnešnej dobe chce každý. Málokto hľadá lásku. Tak ako aj ty. Rozprával si mi sladké slová, ktoré ma mali zlomiť. Aj ma zlomili. A keďže ti nestačilo, zlomil si aj mňa. Odchádzaš. Neotáčaš sa. Nezaujímam ťa.
Ostáva mi len tvoja vôňa na mojom tričku.
Ostáva mi len ten pocit, ako ma bozkávaš, ako ma objímaš.
Ostáva mi len pár spomienok.
A keď zavriem oči, mám pocit, ako keby si nikdy neodišiel. Lenže akonáhle ich otvorím… Nie si tu. Ani sa nesnažíš. aby si tu bol.
Prestávam patriť k ľuďom, ktorých chceš mať vo svojom živote…
Kedysi som tam chcela patriť. Ale nemôžem sa tlačiť niekam, kde ma nechcú. Už nie som dôležitá, už nie som zaujímavá, už som nikto. Teda ja som asi ani nikdy nebola niekto. Nerozumiem…
Všetky tie slová, všetka tá láska. Len tak sa stratila? Alebo tam ani nikdy nebola? Tak veľmi som ľúbila, že som si ju tam domyslela. Aj za teba. To my ženy robievame, keď ľúbime celým srdcom. Dokážeme rozdať toľko lásky, že zrazu je všade naokolo iné. Bola som ochotná nasledovať ťa kamkoľvek. To zaľúbení ľudia robia. Ľúbime všetko so všetkým. Videla som v tebe toľko, až som si ťa zidealizovala. Pritom si len obyčajný muž a ja neobyčajná žena. Ideálna kombinácia. Ako pre koho, že?
Prežila som mnoho dní plačom, prežila som mnoho dní hľadaním pravdy, prežila som mnoho dní bez teba a prežijem ich ešte omnoho viac. Uvedomila som si svoju hodnotu a nad ňu nič nemožno povýšiť. Nezničil si ma. Urobil si ma ešte silnejšou, odhodlanejšou, nebojácnejšou a viac zaľúbenou. Do teba, do seba, do lásky.
Viem, že jedného dňa si na mňa spomenieš a uvedomíš si, akú úžasnú možnosť si mal…
Avšak mal si ju využiť, keď tá možnosť tu bola. Ja už budem inde, ty už budeš inde. Naše cesty sa na chvíľu spojili, aby som videla, ako veľmi viem ľúbiť toho nesprávneho. Ako veľmi ťa viem ľúbiť a prijať ťa. Si prvý, koho som bola ochotná prijať so všetkým.
Doteraz som sa nesnažila meniť malé nedostatky, malé či veľké chyby, u teba som ich milovala. Kedysi som si myslela, že mám naučiť ľúbiť teba, avšak na konci týchto našich posledných dní si to ty, kto naučil mňa, ako milovať.
Usmievam sa…
Aj keď si odišiel a mňa to bolí. Mrzí ma to. Ale už nebojujem. Už sa nesnažím. Už nechcem byť v tvojom živote. Už chcem rozdávať radosť a lásku niekomu, kto o ňu bude stáť. Ukázal si mi novú lásku, nové pocity. A ja s nimi chcem splynúť. Tak ako s tebou.
Nezabudnem, ako vášnivo si ma bozkával.
Nezabudnem, ako som sa pri tebe cítila.
Nezabudnem, ako si v noci za mnou prišiel.
Nezabudnem, ako si ma vymazal.
Nezabudnem, ako sme o seba prestali bojovať.
Nezabudnem na tú lásku.
Nezabudnem na teba.
Avšak nahradím ťa. Ako si nahradil ty mňa. Ja nič ľutovať nebudem, ja som urobila kopec hlúpostí, avšak čo si urobil ty?
Nič…
Typické, sebecké a hlavne bez lásky. Možno som urobila chyby, avšak to zaľúbení robia, ty si sa nesnažil robiť chyby, ty si ma rovno odstránil.
Odchádzam, usmievam sa, mám v sebe neskutočne veľa lásky, ktorá ešte nie je síce pripravená ľúbiť, keďže momentálne ľúbi len jeho. Ale ľúbim ho slobodne, a to znamená, že táto láska môže jednoducho preskočiť, či to znamená, že jeho tieň neprekročí nikdy?
Som zaľúbená slobodne a šťastne, aj keď jednostranne. Odchádzam, keďže si už viac dať nevieme a ani nechceme. Možno nateraz a možno už nikdy. Skúsenosti mi však ostanú navždy, ako aj ty v mojich slovách, v mojom srdci. Váž si to, urobila som z teba nesmrteľného, a to sa nepodarí len tak niekomu. Raz to pochopíš, raz budeš ľúbiť. Koho? Verím, že snáď tú pravú…
Autor: Michaela
Coverphoto: Photo by Luis Quintero on Unsplash