Vždy, keď nám napíšete, že ste sa v našich riadkoch našli, dodá nám to energiu písať ďalej. Nič totiž nie je krajšie, ako pocit, že to, čo najviac milujeme, má zmysel. Písanie je pre nás občas spôsobom relaxu a priznávame, že občas aj trápením – keď nastanú chvíle, kedy nie a nie premietnuť do slov to, čo sa práve v našej mysli nachádza. No zakaždým, keď si prečítame komentár alebo správu o tom, ako vám naše články pomohli niečo pochopiť či sa s niečím vyrovnať, pocítime neuveriteľný prílev energie ďalej tvoriť.
V nasledujúcich riadkoch nájdete úryvky alebo citáty z článkov, ktoré sa vašej duše najviac dotkli. Ďakujeme, že aj po troch rokoch našej práce dokážete nájsť v našich slovách úlomky lásky, šťastia a bolesti. Pretože aj o nej je život a práve vďaka tomu si vieme neskôr vychutnávať šťastné chvíle plnými dúškami.
…
Láska ženy je tak silná a jedinečná, že ju len tak nezničí žiadne klamstvo ani podvod. Ak žena miluje, dokáže sa preniesť cez bolesť či krivdu a vinu spočiatku hľadá v sebe. Chce zachrániť aj to, čo je dávno stratené a pochované. No až do momentu, keď v nej ten oheň, ktorý horel v jej srdci, nespáli všetko, čo mala. Vtedy sa zmení tak veľa vecí, vtedy toho tak veľa pochopí…
…
Odpustenie je pre zlomenú dušu niečo ako sloboda pre človeka uväzneného v klietke. Túži po tom, aby bol voľný, ale všade okolo sú mreže, ktoré mu nedovolia uniknúť z toho pekla, čo ho vnútorne ničí.
…
Možno všetci máme na tomto svete akýsi „láskový limit.“ Zásobu, ktorú keď si príliš skoro vyčerpáme, nezostane v nej už nič. Ani len kúsok pre človeka, ktorý vstúpi do nášho života po všetkých tých sklamaniach. A možno… ju raz práve on doplní. Niekto, kto tiež vie, ako veľmi bolí, keď nás zradí ten najbližší, no predsa len v sebe nájde kúsok lásky, s ktorou sa s nami ochotne a nezištne podelí.
…
Vieš, iní ľudia v nás majú nájsť a rozvíjať to pekné. Nie pochovávať všetko, čo dotvára našu osobnosť.
…
Ten pravý by nikdy neodišiel, pretože už len myšlienka na to, ako ťa tým raní, by mu to nedovolila. Bolesť, ktorú by si cítila ty, by deptala aj jeho. A tak, prosím, nečakaj na niekoho, kto už raz odišiel. Mal odísť práve preto, aby sa tvoj život vyčistil od ľudí, ktorým viac ako na tebe záleží iba na ich vlastnom šťastí.
…
Žena, ktorá musela zostať silnou, nemala na výber. Dnes jej iní ľudia nerozumejú a myslia si o nej, že je bezcitná. No kedysi milovala… Milovala až príliš a na to aj doplatila. Stal sa z nej iný človek a ešte predtým, ako bude chcieť spoznať niekoho nového, musí najprv spoznať sama seba.
…
Niektorí ľudia nás proste zrania. Bezdôvodne. V danej situácii nedokázali urobiť nič lepšie, a tak nám zabodli nôž do chrbta. A nám neostáva nič iné, len cítiť vďačnosť za to, že to prišlo teraz. Že to neprišlo neskôr, po ďalších rokoch, kedy by sme bezvýhradne verili niekomu, kto si to nezaslúži.
…
Dnes už viem, že prestať milovať zo dňa na deň niekoho, kto nás zraňuje, nie je možné. Citom sa rozkázať nedá… Ale stále je možné si povedať, že hoci milujem, musím odísť, pretože ma táto jednostranná láska ničí.
…
Môžeš hýriť všetkými farbami ako dúha, ale ak je niekto farboslepý, nikdy tú tvoju krásu nebude schopný spozorovať. Môžeš žiariť ako slnko, ale ten, kto sa nedíva na oblohu, uvidí vďaka tvojej žiare iba svoj vlastný tieň. Občas totiž nie je chyba v nás. Nie je to o tom, že by sme boli „málo“ alebo „príliš“. Občas sa jednoducho stretnú dva natoľko rozdielne svety, že sa nikdy nepretnú v jednom bode, aby sa o svoju krásu mohli navzájom podeliť.
…
Paradoxom života je, že vo chvíľach, kedy sme najviac zlomení, musíme podniknúť kroky, ktoré si žiadajú najväčšiu silu. Viac už neodpovedať na správu, vysloviť rezolútne zbohom, začať odznovu úplne sám…
…
Jedného dňa pochopíš, že už nemáš potrebu nič vysvetľovať. Buď ťa iní pochopia, alebo jednoducho odídeš. A nie, nebudú to ťažké odchody, práve naopak. Namiesto bolesti do tvojej duše vnesú slobodu a pocit krajších začiatkov.
…
Nik iný ženu nezraní. To, čo ju ničí, je jej schopnosť bezhranične milovať a chrániť aj človeka, ktorý jej ublížil. Neodpúta sa od neho hneď, ako vidí, že to nemá zmysel. Láska ženy je totiž tak zvláštna, že neodchádza ani vtedy, keď sa spália všetky mosty.
…
Niektoré rozhodnutia v našich životoch si žiadajú, aby sme pri tom zlomili istú časť nás samých. Aby sme vedome urobili niečo, čoho dôsledkom sa úplne zrútime. Niekedy jednoducho musíme ísť proti sebe a proti tomu, po čom tak veľmi túžime, inak sa definitívne odsúdime pre život vo vzťahu, ktorý nás bude deň čo deň iba ničiť.
…
Žena, ktorá vie, akú má hodnotu, nepovie niekomu „áno“ skôr, ako si to premyslí. Ako zváži, či tým zároveň nepovie „nie“ sama sebe. Časom totiž prišla na to, že sa nemôže starať o šťastie druhých viac než o to svoje.
…
Nikdy si nevynútiš lásku od nikoho, kto ti ju nechce dať. Nikdy nebudeš šťastná s niekým, kto ťa nechce urobiť šťastnou. A rovnako aj nikdy láska, ktorá bolí, nebude venovaná tomu správnemu človeku.
…
Milovala si niečo, čo neexistuje… No, žiaľ, stáva sa to. Vraví sa, že ten, kto hľadá, nájde. No ten, kto hľadá až príliš, nachádza v tom druhom často aj to, čo v skutočnosti nie je reálne…
…
