Mala som pocit, akoby si si myslel, že to bude trvať naveky. Tá moja trpezlivosť. Viem, prepáčila som ti viac než ktorákoľvek iná žena. I keď… My ženy vieme odpúšťať veľa. Akoby sa to stalo našou drogou – tak veľmi nám na láske dokáže záležať, že sa staneme na odpúšťaní závislými. Ale tak ako pri každej inej závislosti, i nám začne v hlave blikať výstražná kontrolka. Dostaví sa signál, že čosi nie je v poriadku. S láskou. S nami… Príde pochopenie, ktoré síce budeme ešte chvíľu popierať, ale skôr či neskôr si priznáme, že tak ako každá iná droga, i táto nás ničí.

Neviem, kým si bol v mojom živote. Bol si mužom, ktorého som stretla a s ktorým som niečo prežila. Nebudem klamať, že to bolo len zlé. Zažila som s tebou i veľa pekných chvíľ, avšak ich dôveryhodnosť dnes sama pred sebou spochybňujem. Neviem, či to všetko bolo skutočné a pravdivé. Neviem, či som to cítila iba ja alebo trochu i ty. Neviem, či som si to neprikrášlila len preto, aby som našla to šťastie, ktoré som s tebou nájsť chcela.

unsplash.com

Neviem vlastne nič…

Či si ma miloval, používal, alebo si sa so mnou iba hral. Neviem, čo ti okamihy so mnou prinášali. Uspokojenie? Ako dlho trvalo? Len chvíľu, kým si bol so mnou? Zmizlo to okamžite, ako si zmizol i ty? Neviem, čo si ku mne cítil. No láska to asi nebola. Bola to príťažlivosť? Potreba prísť na iné myšlienky? Objať nejaké telo, cítiť niekoho blízkosť, pričom ti bolo jedno, s kým sa vlastne zblížiš?

Neviem… Neviem nič z toho… Ale dnes viem, kto som ja. Som ženou, ktorá ťa už nemiluje a v citoch, ktoré kedysi k tebe prechovávala, dnes hľadá zmysel a odpovede. Viem, že aj toto sa raz zmení. Ten zmysel nájdem – nájdem ho v sebe. Pochopím, čo ma viedlo k tomu, aby som sa k tebe na tak dlho pripútala, a preberiem za to plnú zodpovednosť. 

A tie odpovede… 

Som si istá, že jedného dňa už na nich vôbec lipnúť nebudem. Potreba nájsť ich sa rozplynie spolu so spomienkami na teba. Na muža, ktorý ma nemiloval, len vysielal zmiešané signály a ich interpretáciu ponechal na mňa a na moju dôverčivosť. Na muža, ktorý ma nikdy nemiloval, no nepovedal mi to do očí, a tak ma nechal tápať vo vlastnej neistote a bolesti, nútil ma hľadať hranice svojej dôstojnosti, podliezať latku svojej hrdosti a nachádzať hĺbku svojho dna. Tá potreba nájsť všetky odpovede sa rozplynie v spomienkach na lásku, ktorej som verila, hoci každým dňom dôvody veriť jej slabli. Zmiznú spolu so spomienkami na časy, kedy som túžila byť milovaná niekým, kto túto túžbu v sebe neobjavil.

unsplash.com

Všetko to zmizne spolu so smútkom, ktorý teraz cítim. I ten je už slabší. Stráca sa každým dňom, ako začínam z tohto vzťahu triezvieť. Stráca sa spolu s predstavami o našej budúcnosti, na ktorú som sa tak veľmi upla. Stráca sa ruka v ruke s ideálmi, ktoré som o tebe mala. Neboli pravdivé. Vymyslela som si ich. Aby som bola na chvíľu šťastná.

Odpustím si. Odpustím i tebe. A pôjdem ďalej nesúc si v srdci jednu jazvu, ktorá pre mňa bude výstrahou a v mysli jednu pripomienku… Že žiadna láska nie je tak silná, mocná a dôležitá, aby som jej obetovala seba.

Coverphoto: Photo by Maksim Istomin on Unsplash

Facebook komentáre