Neprejde deň, keď mi hlavou nepreblesne myšlienka na teba. Na to, či si v poriadku, čo máš nové, ako sa máš a… Prečo? Prečo si odišiel bez vysvetlenia? Keď sme sa spoznali, nedávala som tomu veľký dôraz. Možno preto, že som mala zlomené srdce – zlomené natoľko, že som si k sebe nedokázala už nikoho pustiť. Myslela som, že po čase sa náš kontakt preruší a ty budeš len človek, ktorý v mojom živote nebude mať dôležitú rolu. Lenže nejakým spôsobom si ma chápal. Chápal si, keď som ti vravela, že si k sebe nikoho nepustím. Chápal si, keď som chcela byť sama, a nedával si mi žiadne unavujúce otázky.
pinterest.com
Po čase sa to vo mne nejako zlomilo a cítila som, že si iný…
Nebolo to tak, že som bola zaslepená láskou… Bolo to niečo, čo sa stalo tebe, v tvojom živote. Nikdy si mi nepovedal, čo konkrétne, a možno preto si bol iný. Chýbajú mi správy, ktoré sme si písali, a chýba mi pocit, ktorý som pri tebe mala. Obaja sme náš „vzťah“ brali ako kamarátsky, aj keď sme obaja chceli niečo viac. Možno keby nám život doprial viac času, mohli sme byť teraz spolu, ale namiesto toho rozmýšľam, čo som spravila zle. Jedného dňa si neodpísal…
Neodpísal si hodinu, dvanásť hodín a neodpísal si ani po troch dňoch. Ja som sa o teba bála a ty si bol s inou. Keď sme sa o tom rozprávali, povedal si mi, že si nemal len čas. Prišlo mi to absurdné, pretože sme si spolu písali naozaj 24/7. Vieš, ženy to nejako vycítia a ja som vedela, že už to nebudeme my, ale budete to vy.
Nevyčítam ti to, viem, že si za to môžem sama, pretože som nechcela vzťah tak rýchlo. A ty si sa zaľúbil do inej. Vraj ste sa spoznali náhodne a vraj to bola tá osoba, za ktorú si sa modlil každý večer.
Napriek všetkému si mi však sľúbil, že so mnou zostaneš, že kamarátmi budeme vždy, a že pre mňa vstaneš aj o polnoci a budeš pri mne, keď ťa budem najviac potrebovať. No potom sme si prestali písať tak intenzívne ako predtým.
Chcela som sa ozvať, opýtať sa, ako sa máš a či je všetko v poriadku…
Lenže ty si ma odstránil z každej sociálnej siete, kde sme spolu boli v kontakte. Tak sa ťa pýtam, kde si, keď ťa potrebujem? Kde si, keď potrebujem, aby si bol pri mne? Kde si, keď sa v mojom živote odohráva tá najhoršia búrka? A ja som nechápala, prečo si to spravil. Popravde to nechápem dodnes.
Čo sa stalo, kam sa stratilo to „budem tu pre teba“.
Prešli asi 3 mesiace a myslím na teba stále každý deň. Hľadám ťa všade, kam idem, v každom, koho spoznám. Bolelo ma to naozaj veľmi, moje srdce sa rozbilo na najmenšie možné kúsky. Ale vieš, čo? Už sa hojí, aj keď to bolí a aj keď ma bolia myšlienky na teba, tak na teba myslím rada.
pinterest.com
Na otázku, prečo si si vybral ju, odpoveď poznám…
Bola tvoja voľba. A to je to, na čom záleží. Vybral si si druhú možnosť, vždy máme na výber rozhodnúť sa podľa toho, ako to cítime, a keď si to cítil tak, tak dúfam, že je naozaj záhradou pre tvoje srdce.
Predtým som sa tým naozaj trápila. Ale dnes rozmýšľam len nad tým, prečo si odišiel bez vysvetlenia. Moje myšlienky budú ešte dlhšiu dobu blúdiť týmto smerom. Ale nech blúdia, a keď už budem naozaj unavená alebo keď dokážem nájsť správnu odpoveď pre moje srdce, zastavia sa. Keď sme sa spoznali, tak si ma našiel a pomohol mi v zlom období. A možno sa niekedy stretneme, možno skončíme naozaj spolu a možno potom nájdem ja teba, tak ako si našiel ty mňa.
Možno to bude úplne iné ako predtým a možno MY už nebudeme…
A teraz ťa ešte čakám a čakám na vysvetlenie. Možno prídeš včas, možno prídeš, keď budem šťastná bez teba, a možno ani neprídeš, neviem. Viem, že si mi nikdy nechcel ublížiť, ale ublížil si… Sľubom, ktorý si nesplnil.
Dúfam, že si to niekedy prečítaš. A keď sa niekedy stretneme, neobíď ma ako neznámu. Pozdrav ma a usmej sa, akoby bolo všetko v poriadku. Aj keď nebudeme spolu, rada ťa uvidím, rada sa porozprávam a rada sa dozviem, čo sa vtedy stalo.
Venované Peťovi
Autor: Dominika
Coverphoto: www.pexels.com
…
Rozchod nie je ľahké obdobie… A práve preto vznikla naša knižka od Nikoly R. Kocian. Zakúpiť si ju môžete TU.
