Priznám sa, že nemám rada sľuby. Nik z nás totiž nevie, či bude neskôr schopný ich naplniť, nech by sme ich v danú chvíľu mysleli akokoľvek vážne. No i tu je istá výnimka… Ak nejaké sľuby rešpektujem, sú to také, ktoré venujeme sami sebe. S odhodlaním viac už niektoré chyby nezopakovať.
Toto sú sľuby iné. K ničomu nás nezaväzujú, skôr nám dávajú silu ísť ďalej a neotáčať sa.
Milujem sľuby, ktorými si darujeme krajší život. Život, v ktorom si ctíme svoj vlastný pokoj viac, než prítomnosť osôb, ktoré sa k nám neustále vracajú s cieľom trochu nám toho pokoja vziať. Milujem sľuby, ktoré vychádzajú z ponaučení, ktoré síce boleli, ale urobili z nás nových ľudí. Možno trochu opatrnejších, možno prezieravých a nie vždy úplne dôverčivých…
No koniec koncov sa stávame ľuďmi, ktorí vedia, aké je dôležité najprv milovať seba.
unsplash.com
Tak si, prosím, ten krajší život darujme…
Na úplnom začiatku je to vlastne len uhol pohľadu. Uverme, že si ten krajší život zaslúžime. Naučme sa veriť, že sme po mnohých sklamaniach hodní toľkej lásky, koľko vieme dať my sami. Skúsme prehovoriť svoje srdce, ktoré si možno mnohí nevážili, že i ono môže byť milované a že jeho údelom je neustále len vzlykať.
Sľúbme si, že viac nebudeme porušovať vlastné pravidlá pre osoby, ktoré s nami rozohrali hru na lásku bez akýchkoľvek pravidiel. Sľúbme si, že sa nebudeme báť odísť vo chvíľach, keď nám bude krvácať srdce, a že nebudeme kráčať preč s pocitom, že je to všetko naša vina. Sľúbme si, že za každým koncom nebudeme hľadať len bolesť, ale radšej než jej nekonečný dozvuk, budeme nachádzať i nový začiatok.
unsplash.com
Sľúbme si, že budeme žiť život tak, ako si to zaslúžime…
Nie tak, ako sa od nás očakáva. Dajme si prísľub, že sa nikdy neuzavrieme za brány našej minulosti a že využijeme svoju prítomnosť na to, aby sme mali krajšiu budúcnosť. Sľúbme si, že si vychutnáme každý jeden krásny okamih bez toho, aby sme sa týrali myšlienkami o tom, čo bolo predtým a čo bude potom.
Sľúbme si, že odpustíme všetkým, ktorí sa k nám nesprávali podľa našich predstáv a že ich pustíme preč, nech i oni nájdu svoje šťastie. Sľúbme si, že na nich nebudeme myslieť každé jedno ráno a každý jeden večer, no predsa na nich nikdy nezabudneme, aby sme podobných ľudí už vedeli i na diaľku rozoznať a oblúkom sa im vyhnúť.
Sľúbme si, že si budeme v ťažkých chvíľach pripomínať, že to, ako sa k nám zachovali iní, vypovedá o nich, nie o nás. A že ak nás niekto sklame, len čo pretrhneme všetky putá, ktoré nás s ním spájajú, pôjdeme hrdo vpred vediac, že si zaslúžime krajší život.
Coverphoto: Photo by Riccardo Mion on Unsplash
