Vždy som si myslela, že na písaní je najťažší koniec. Rozhodnutie ukončiť príbeh a ukončiť ho správne. Vlastne ma podvedome desí samotná definitívnosť konca, nech už je akýkoľvek. Možno preto bolo vždy tak ľahké začať písať. A keď prišiel čas správne príbeh ukončiť, bolo to moje rozhodnutie. Vo chvíli, kedy mi v hlave zbesilo vírili myšlienky a emócie mi bránili racionálne premýšľať, začal sa nový príbeh. A na jeho konci som bola opäť schopná uvažovať. 

Niektorí ľudia ukladajú zmätok vo svojej hlave do obrazov a kresieb. Iní rozprávajú svoje príbehy prostredníctvom hudby a vkladajú ich do textov piesní.

unsplash.com

Svet je plný nevyrozprávaných príbehov… 

Obrazov, ukrytých pod hŕbou zbytočných papierov, tónov, odrážajúcich sa od múrov izby, a piesní, navždy uväznených medzi riadkami. Sú to príbehy, z ktorých si pamätáme len nejasné útržky zahalené časom a nevedomosťou. Príbehy, ktoré v nás vyvolávajú pocit domova, nech sme kdekoľvek. To sú tie príbehy, ktoré si pamätáme z detstva. 

Príbehy, ktoré nám v srdci vyvolajú pocit šťastia a na tvári úprimný úsmev. Príbehy, na ktoré si vždy radi spomenieme, aj keď sa nám postupom času vytrácajú z mysle. To sú príbehy o chvíľach, kedy sme boli jednoducho šťastní. Príbehy, ktoré v nás zanechali tak silnú stopu, že ich koniec vháňa slzy do očí, aj napriek šťastnému úsmevu na našich tvárach. 

To sú tie príbehy, pri ktorých nám bolo ľúto, keď nastal koniec…

Sú to však aj príbehy, na ktoré chceme zabudnúť. Príbehy, ktoré nám aj po rokoch pripomínajú silu smútku a bolesti. To sú tie príbehy, ktoré nám ukázali, kto pri nás naozaj stojí.

Príbehy, v ktorých za nás rozhodli iní. Vzali nám možnosť voľby, a tak sme museli situáciu nielen prijať, zmieriť sa s ňou, ale jednoducho… Zvládnuť. To sú tie príbehy, v ktorých sme spoznali vlastnú silu.

No naopak, sú tu i príbehy, ktorých koniec sme mohli zmeniť, ovplyvniť, rozhodnúť sa inak, ale zbabelo sme utiekli. To sú tie príbehy, na ktoré si spomenieme, hoci aj po siedmich rokoch, a stále to ľutujeme. 

unsplash.com

Príbehy, ktoré sa neskončili tak, ako v našich predstavách…

No dokázali sme sa v nich aj napriek riziku zachovať správne. To sú tie príbehy, v ktorých sme spoznali svoju odvahu. Príbehy, z ktorých sme museli ujsť. Spraviť niečo neopatrné, nezodpovedné, na chvíľu sa stratiť, len aby sme sa opäť našli a vrátili domov. 

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
A zrazu prišiel. Kedy? Keď som to nečakala...

Príbehy, v ktorých sme milovali. V ktorých sme boli ochotní odovzdať niekomu časť seba. Príbehy o osobe, s ktorou sme bdeli do druhej rána a mysleli na ňu aj na opačnom konci sveta. To sú tie príbehy o láske, ktoré nám po čase pripadajú len ako plytvanie najlepšími rokmi. 

Príbehy, ktoré sa niekomu zdajú bezvýznamné… 

Krátke spoločne prežité okamihy, zážitky a spomienky. No pre iných sa stali dokonalým prepojením osobností. To sú tie príbehy, v ktorých vzniklo nepochopiteľné puto. 

Príbehy, ktoré len zachytávajú čaro okamihu.
Príbehy, ktoré sa stali legendami.
A príbehy, ktoré zostanú len v nás. 

Potom sú tu príbehy, ktorých súčasťou sme nikdy neboli. Príbehy, v ktorých zohrávame len rolu poslucháča. Chvíle, kedy nám niekto dobrovoľne a s úplnou dôverou odhalil kus zo svojej duše. To sú tie príbehy, pri ktorých obdivujeme odvahu našich milovaných. 

unsplash.com

Je však niečo dôležitejšie než samotné príbehy… 

Sú to ľudia. Nielen tí, ktorí sú ich súčasťou, ale aj tí, s ktorými sa rozhodneme ich zdieľať. A tie najvzácnejšie príbehy vytvárame spolu. Príbehy o hlbokých rozhovoroch, porozumení a o šťastí. Príbehy zachytávajúce silu jednoduchých okamihov. 

Presne ako ten príbeh, v ktorom spolu sedíme pod nočnou oblohou, bez šance spočítať všetky tie drobunké svetlá na nebi. Upieram na ne pohľad s očakávaním padajúcej hviezdy a premýšľam nad želaním. 

Na chvíľu ma zachváti panika… 

Nedokážem si spomenúť na nič, čo by som si chcela priať. Vtedy riskujem krátky pohľad na ľudí okolo seba. Usmievam sa, keď zbadám ich tváre, unesené nočnou krásou. 

Panika je preč a ja opäť dvíham oči k nebu. Toto je ten príbeh, ktorý spolu píšeme práve teraz. A pri slovách „padá hviezda“, si prajem len kúsok šťastia, pre tých, ktorých milujem. 

Autor: Juliana

Coverphoto: Photo by Patrick Boucher on Unsplash

Facebook komentáre