Zas som mala sen s tebou. Už celý tento týždeň. Najprv sa budím s myšlienkou… Prečo? Už som nad tebou tak dlho nepremýšľala. Prehrávam si celý sen dookola vo svojej hlave, až mi začneš chýbať. Tak strašne, tak moc, že sa chcem obliecť a bežať za tebou. Nájsť ťa, objať ťa, pobozkať ťa. Neviem, čo sa to so mnou deje. Tak dlho mi trvalo vyliečiť sa z teba, no zrazu sa vraciaš a dávaš mi údery, ktoré neviem prijať, ktoré ma dostávajú do kolien.
Vo sne sa vidíme, píšeme si, sme šťastní, neviem, či spolu, či oddelene, ale sme. A keď sa zobudím, na tú jednu sekundu sa cítim šťastná, až kým si neuvedomím, že nie som. Nemám ťa a ani ťa nechcem, avšak keď sa mi vraciaš, vracia sa mi aj tá všetka láska. Na tie zlé veci, čo sa medzi nami stali, som nezabudla, ale tie si nechcem uchovať v krabici spomienok, preto si spomínam len na tie krásne.
pinterest.com
Všetko sa mi vracia a všetko ma bolí…
Cítim sa ako na začiatku. Na začiatku nášho rozchodu. Ubolene, zlomene, plačúc, snívajúc o tebe s vedomím, že ťa už nemôžem viac objať, viac mať. Túžim ťa znova mať.
A tak tu sedím a premýšľam, prečo sa mi to všetko deje v momente, keď chcem premýšľať nad niekým iným a ty sa mi vraciaš. Prečo keď sa cítim, že by som sa od teba už mohla posunúť a zaľúbiť sa do iného, ma ty držíš za ruku? Prečo ma nechceš pustiť? Či moje podvedomie nechce pustiť teba?
Nechce pustiť moju istotu, ktorú som v tebe mala, že ty si bol ten správny, ten pravý a zrazu tu môže byť niekto lepší? Či je to varovanie, že lepší ako ty už nie je? Tak veľmi zmätene sa cítim. A mám chuť ti napísať. Vieš, že to robievam, keď sa mi o niekom sníva, lebo to cítim ako znamenie, že sa s tebou niečo deje a mám sa ti ozvať.
Ale neurobím to…
Lebo aj keď v mojich spomienkach nemám uložené naše bolestivé spomienky, tak mám ich vyryté v srdci. Sú to malé jazvy, lebo sa už za tie roky zahojili, ale predsa sú tam. Premýšľam, čo sa to so mnou deje. Plačem. Cítim sa slabá. A práve tieto pocity ma robia silnejšou.
Lebo som rozhodnutá sa nevzdať. Som rozhodnutá bojovať. Som rozhodnutá sa svojim snom postaviť. Som rozhodnutá ich milovať aj vymazať. Som rozhodnutá sa zastaviť, ale aj posunúť. Kráčam ďalej do svojej budúcnosti nemysliac na svoju minulosť, aj keď v tomto momente to nie je jednoduché.
pinterest.com
Čítala som, že ak prestaneš naháňať tú nesprávnu osobu, tá správna ťa dobehne…
Tak veľmi dlho som sa snažila utiecť pred svojou minulosťou. Nie je to síce osoba, ale uvedomujem si, že je na čase neutekať pred ňou, prijať ju, a v tom momente verím, že ma dobehne moja budúcnosť a chytí ma za ruku.
Všetky tie sny sú len signálom, že je na čase začať žiť tak, ako v tom sne. Nájsť si niekoho, koho budem ľúbiť ako teba, padnúť do toho, bojovať s tým, držať sa toho.
Celý tento týždeň si ma sprevádzal mojimi snami…
Ľúbil si ma, objímal, smial sa so mnou, rozprával si sa so mnou a ja si na konci tohto týždňa uvedomujem, že to nebol signál, aby som ti napísala. Bol to signál, aby som už prijala svoju minulosť, milovala ju, lebo je, aká je, a urobila zo mňa to najlepšie. Prijala svoju budúcnosť, bojovala o ňu, ako som kedysi bojovala o teba.
Tie sny, aj keď ma boleli a zosmutneli, mi pripomenuli, čo som mala, čo chcem a čo nechcem. Pripomenuli mi, že jeho už nechcem, pripomenuli mi, že teba chcem, pripomenuli mi, ako to všetko bolelo, avšak mi pripomenuli aj to, aká šťastná som bola. Keď sa mi bude o ňom snívať aj nabudúce, pravdepodobne ráno ma to bude bolieť, ale potom sa pozriem na teba a poviem si, že všetko sa deje pre niečo a moje ja sa len pripravuje na ďalšiu lásku.
pinterest.com
Nech je akákoľvek…
Aj keď v danom momente nám nemusí pripadať, ako tá pravá ani ako tá predtým. Láska si nevyberá, aká silná či pravá bude. To my ľudia z nej robíme tú pravú a silnú. Láska sa len postará o to, aby sa dvaja ľudia uvideli v tom dave ľudí. Aby o sebe snívali a zvyšok je len a len na nich.
Takže je to len na mne, ako sa nechám a kam sa nechám svojimi snami viesť, lebo cesta mi ukázaná bola. Lenže nemôžeme čakať, že bude bez prekážok a to mi moje podvedomie, moje sny chcú povedať.
Viem, aký bol on…
Viem, ako sme sa ľúbili, viem, ako sme sa hádali, viem všetko… A ak sa mám znova zaľúbiť, musím byť na toto všetko pripravená a aj si na to spomenúť. Lebo naše sny nám len pripomínajú kým sme, kým môžeme byť…
Avšak oni len pripomínajú výsledný krok. No vyslovené slovo je len a len na nás. Som vďačná svojmu podvedomiu za bolestivé pripomenutie. Vždy budem pri spomienke na teba plakať, ale i sa smiať, lebo ako si mi dal kopec bolesti, dal si mi aj kopec lásky, ktorú som rozhodnutá posunúť ďalej človeku, ktorý o ňu bude stáť.
Čo povieš na to, ak by si to bol ty? Moje podvedomie je pripravené, no som i ja?
Autor: Michaela
Coverphoto: Photo by Peter Kasprzyk on Unsplash
