Dlho som si to nechcela pripustiť. Hľadala som ospravedlnenia, snažila som sa pochopiť tvoje konanie. Mnohokrát som našla lepšiu výhovorku, akú by si si vymyslel ty sám, pretože ja som neobhajovala len teba, ale predovšetkým nás. Nás dvoch, teba i mňa. A to všetko len preto, lebo som verila, že sme si súdení a raz každá búrka prehrmí. V skutočnosti som len naťahovala čas a predlžovala tým moje trápenie.
Nie je to ľahké. Priznať si, že som sa ocitla vo vzťahu, ktorý ja vnímam ako osudový, a ty… Ty si sa neustále obzeral po niečom lepšom. Spočiatku som sa snažila, aby som ja bola tá najlepšia. Najlepšia pre teba. Pýtala som sa, kde robím chybu, chcela som byť v tvojich očiach dokonalá. Až teraz však vidím, aké to bolo komické.
Nikdy nebudem dokonalá pre niekoho, kto ma nemiluje.
pinterest.com
Žiadalo si to čas, kým som si to priznala. Veľa času… A tiež množstvo úsilia, ktoré som vo vzťahu vynaložila, hoci mi každý vravel, že je to zbytočné.
Ale keď sme zamilovaní, nachádzame sa akoby v inom vesmíre. V priestore, kde vidíme, počujeme a cítime len to, čo chceme. Všetko ostatné, všetko to, čo nás zraňuje, odmietame vnímať, hoci niekde v kútiku duše si to uvedomujeme. Zamilovaný človek je majster v sebaklame.
A tak som čerpala energiu z výmyslov svojej fantázie. Zahalená oparom klamstva, ktoré mi ako jediné v ťažkých časoch poskytovalo pocit bezpečia. Milovala som a odmietala som uznať, že milujem len ja. Po čase som od teba lásku prestala vyžadovať. Snažila som sa uspokojiť s málom, aspoň s omrvinkami, keď už krajec chleba nebol na dosah. Stačila mi pozornosť, tvoja prítomnosť… A vnútorne som sa opíjala tým, že som to nazývala láskou.
Ty si však len potreboval niekoho, s kým prečkáš zopár rokov.
Nechcel si byť sám, tak si mi dovolil, aby som uverila, že ide o lásku. Magickú, silnú a takú, na ktorej treba pracovať. V skutočnosti si však dúfal, že príde niekto lepší, niekto, s kým si budete súdení. Osoba, pri ktorej pocítiš to, čo cítim ja k tebe. So mnou si len čakal na tú pravú lásku, o ktorej každý toľko rozpráva.
pinterest.com
Priznávam, tušila som to skôr, ako som sa rozhodla vzdať sa. Kapitulovať v boji, ktorý by nikdy nemal víťaza. Ale dlho som to zapierala. Sama pred sebou… A tým som samu seba zranila ešte viac, ako si ma zranil ty. Až vďaka tebe som prišla na to, že najväčšie krivdy, s ktorými sa dlho vyrovnávame, páchame sami na sebe. Je to vec voľby. Buď si priznáme realitu takú, aká je, alebo pokračujeme v sebadeštruktívnom procese. A ja som si, zúfalá a túžiaca po láske, zvolila tú druhú, snáď najnáročnejšiu možnosť.
Už sa na teba nehnevám. Ale, prosím, viac to nikomu neurob.
Nezahrávaj sa s citmi niekoho, kto ťa úprimne miluje. Nedovoľ, aby niekto s tebou strácal svoj čas, ak ho ty nechceš naveky „strácať“ s ním. Nenúť nikoho, aby túžil byť dokonalý. Radšej to ukonči a poskytni mu tak priestor, aby našiel niekoho, kto v ňom tú dokonalosť objaví ihneď. Bez toho, aby sa o to ktokoľvek musel snažiť.
Verím, že každý z nás je dokonalý. Dokonalý pre niekoho, kto v ňom tú dokonalosť uvidí. V každom geste, v každej chvíli, v každej situácii. A ak to tak nie je, tak potom nejde o lásku.
Autor: Lucia Skoncová
Coverphoto: Photo by frank mckenna on Unsplash
