Nikdy to nebolo o tom nespadnúť, ani o tom myslieť si, že sme nezastaviteľné. Pretože niekedy aj my len stojíme a rozmýšľame, kedy sa tá chuť, radosť a chcenie vráti späť k nám. Nikdy to nebolo o tom, že by nám bolo všetko jasné. To teda nebolo a je to skurvený pocit. Nevieš, čo s tebou je.

Možno si na konci a už viac v tebe nie je. Démoni zapĺňajú tvoju myseľ. Vtedy keď sa ti všetká fantázia vytratí, alebo stratíš chuť ísť ďalej, za tým, o čom snívaš snáď celý život.

Začneš rozmýšľať, kto za to môže. Lebo sa ti práve rozpadol vzťah, ktorý bol pre teba stredom vesmíru. On, to čo bolo medzi vami a to, čo malo byť.  Bola to ilúzia? Nebolo to len v tvojej hlave a ty si si vymyslela tú falošnú šťastnú realitu? A áno, si to ty, ktorá vie ľudí odhadnúť, tá ktorá nemiluje zo dňa na deň. Musíš to cítiť, tú čistotu, tú skutočnosť, tú trpkosť na jazyku, keď je to ešte čerstvé a máš strach o svoje srdce, dušu. To unavené srdce z čakania a samoty, ktorá je ako …… sladký jed. Je tak sladký, že si neuvedomujeme, že je to jed, ktorý nás pomaly nenápadne zabíja.

Zabíja naše vnútro, náš cit, lásku v nás.

Sledujem, ako sme si všetci začali vyberať, neviem kedy presne sa to dostalo do fázy randenia cez internet. Tak veľmi ho riešime, že zabúdame, že je podstatné, čo sa deje, keď sme spolu skutočne. Ako sa cítime, ako nám skutočne je. Až tak mu dôverujeme, že sme schopní sa preň hádať, žiarliť, podvádzať sa navzájom. Tvrdiť si do očí, že je všetko v poriadku a potom, keď nám to všetko ukáže pravú tvár, nikto nechápe, prečo to tú ženu prestalo baviť.  Predsa si to ty, ktorá sa málo snažila, ktorá bola malo úprimná. Nebola si dosť odvážna, bola si lenivá.

Nevedela si variť a ešte k tomu všetkému si mala tú drzosť, zapáliť si cigaretu po dobrom sexe.

Inokedy si si otvorila fľašu vína a naliala dva deci bieleho, no nehanbíš sa? Sama piť. Príliš žiarlivá a príliš nedostatočná. Vôbec nie pre neho. Bol pre teba všetko a jedného dňa ti to všetko vykričal, bez strachu, ľútosti, kúska citu alebo úcty k času, ktorý ste spolu strávili.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Ak mu nevieš odpustiť...

Niekedy je to až príliš ťažké na to, vidieť v tom všetkom niečo pozitívne. Niečo, pre čo by sme chápali, že sa to deje z nejakého dôvodu a všetko bude zas dobré. Lebo niekedy proste nebude a nechceme počúvať povzbudivé slová tohto typu. Niekedy, ťa niekto opustí a je to skutočné. Nevráti sa a tvoj šťastný koniec sa nekoná. Tak prečo si hovoriť, že sa to spraví. Ten vzťah sa už nespraví a ani nemôžeš vrátiť čas. A je fajn, priznať si to.

Je správne uložiť si v sebe, čo ty sama chceš. Je správne, dať drahému skutočný koniec. Nikdy to nebolo o tom zabudnúť zo dňa na deň, nejde to, nie je to možné, keď  si mu dala pólku svojho srdca. No, nikdy to nebolo ani o tom, zrútiť sa a nenájsť cestu, ktorá ti bude pasovať viac. Tú šťastnejšiu, tak jednoduchú, pretože všetky diely do seba zapadnú. Si silná, len si na to pozabudla, nevidíš silu, ktorú máš v sebe, no ver v ňu. Ver v seba, v to, že život je dlhý a raz sa všetko, môže obrátiť. Nikdy to nebolo o tom, nezapáliť si alebo neopiť sa, vždy to bolo o tom, čo je v nás a aj o tom urobiť to, keď chceme, keď to tak cítime. Nebáť sa a proste byť sebou, je to tu všetko príliš jednoduché na to, aby sme hrali zbytočne komplikované scény a hrali niekoho iného.

Je fajn, spadnúť a ochutnať aké to je byť na dne, naozaj je to fajn, ten pocit, potom si to všetko vážiť o niečo viac, ten koniec, ten šťastný koniec, ktorý na nás čaká. 

photos: pinterest.com

Facebook komentáre