Raz mi jeden mne veľmi blízky človek povedal: „Nikdy nevieš, čo ti život prinesie.“ Samozrejme bez pochýb som mu pritakala v jeho myšlienke, aj keď som mala práve v hlave milión otázok a milión možných i nemožných odpovedí na ne.
Chcela som ho v tej chvíli zastaviť, silno objať a koniec koncov už nikdy nepustiť. Avšak takáto možnosť či takýto variant už viac nebol možný.
Nepremárnila som svoju šancu, len proste to tak malo byť. Pre mňa zrejme jedna z tých najbolestivejších myšlienok alebo skôr viet. Ako môže niečo byť tak ako je? Ako môže niečo skončiť tým, že nás niekto nášmu srdcu veľmi blízky opustí? Nechápem tomu alebo možno to len nechcem prijať.
pinterest.com
Všetko bolo spočiatku priam dokonalé…
Dokonalé veci bez akýchkoľvek chýb neexistujú. No ten, kto sa aspoň raz v živote zaľúbil. No ten, kto aspoň raz v živote lietal v oblakoch. No práve tento človek to takto proste cíti a i vidí. Vidí, ako sú dotyční ľudia dokonalí a bez akýchkoľvek chýb. Vidí to, pretože si nedokáže pripustiť skutočnosť.
Skutočnosť nastáva v momente, keď sa postavíme pevne našimi nohami na zem. Skutočnosť nastáva v momente, keď príde prvý konflikt, prvá hádka, prvá nezhoda. Zvyčajne sa vtedy naše ružové okuliare premenia na priesvitné.
Začneme cez ne vidieť reálny svet, reálnych ľudí a nie tie verzie, ktoré sme si my priali…
Bez pochýb nás to raní. Bez pochýb dostaneme pár faciek, pár rán sa spraví i v našich srdciach a veľa sĺz sa prekotúľa po našich lícach. A keďže sme určitú dobu žili v nevedomosti a zaplavení slepou láskou, aj po uvedomení si, to častokrát nie je dostatočné.
Môžeme sa akokoľvek veľmi snažiť a predstierať, že sme v poriadku, že vlastne žiaden problém neexistuje a všetko je tak ako doposiaľ. No dnes s istotou viem povedať, že nás to postupne bude ničiť. Čím dlhšie v tom budeme zotrvávať, čím dlhšie to budeme potláčať, tým viac nám to bude ubližovať.
pinterest.com
Neviem prečo…
„Prečo zotrvávaš niekde, kde nie si šťastná?“ vírila vo mne táto otázka. Odpovedala som si alebo skôr sa presviedčala, že človek nemôže byť nonstop šťastný. Verila som v to, že ak už aj sú problémy, nemáme ich hádzať ihneď do koša. Presviedčala som sa o tom toľko, že som už sama nevedela, čo cítim.
A či vlastne ešte aj niečo cítim… Bola som zrazu z toho všetkého unavená, bez akejkoľvek štipky energie. Videlo to na mne okolie, videla som to na sebe i ja. Neviem, prečo sa spočiatku všetko zdalo tak dokonalé a tak bezchybné. Neviem, prečo som v tom zotrvávala aj napriek tomu, že mi to viac bralo, ako dávalo.
Spojí nás osud ešte jedného dňa?
Nemyslím si, že my ľudia sme výslovne zlí. Aj keď sa občas správame tak, ako sa správame. Aj keď niekomu občas ublížime. Ako som si už uvedomila, nie sme nik dokonalí a všetci máme svoje chyby. Možno niekto viac a niekto menej, ale to je každého vec. Myslím si, že koniec koncov si každý raz zaslúžime šancu napraviť to, čo sme pokazili či napáchali. Neviem však, či máme počas toho byť spolu. Čo ak jednoducho teraz nemáme byť spolu?
Možno potrebujeme vyrásť z určitých vecí. Možno máme pochopiť ešte veľa skutočností a hlavne sa naučiť neubližovať druhým. Láska nie je o bolesti, láska nie je o strate. Láska je dobrosrdečná, dáva a na oplátku aj prijíma.
V žiadnom prípade nemôže brať a na oplátku nedávať. Ja viem, že je teraz kopa ľudí v takomto podobnom vzťahu. Kedy proste len jeden dáva a nedostáva nič. Tak to, bohužiaľ, ale nefunguje a nikdy ani nebude fungovať, pokiaľ sa teda nechcete nechať ničiť. Odíďte odtiaľ, odkiaľ treba. Ja stále verím v to, čo mi môj známy povedal.
pinterest.com
„Nikdy nevieš, čo ti život prinesie…“
A aj keď sa práve aj cesty s ním rozdelili, ja stále verím jeho myšlienke. Aj keď mi to, čo sa má stať, sa tak či tak stane, naháňa mráz a vyzdvihuje chĺpky na rukách, musím to prijať. Nikdy človek nevie, čomu je ozajstný a večný koniec. To slovo večný vyznie v tomto kontexte naozaj čudne, ale zrejme to takto naozaj je.
Nikdy človek nevie, kedy sa mu spoja cesty s človekom z minulosti či s človekom, ktorého ľúbil. Život je jedna veľká a bláznivá cesta a keď sa do nej ešte aj osud zamieša, nikdy nevieme, čo nám presne môže priniesť. A tak si tu teraz s úsmevom na perách sedím a ťukám do klávesnice. Dnes s istotou viem povedať, že nie všetkému je koniec. A teším sa na moment, kedy znovu zasiahne osud či niečo, čo presne nevieme ani slovami pomenovať.
Autor: @patty.dvo
Coverphoto: Photo by Renate Vanaga on Unsplash
