Aj keď prešli roky, kedy sme sa spolu naposledy rozprávali, sú dni, kedy na teba spomínam. Aj keď dnes zaspávam s myšlienkami na iného, dnes myslím na teba. To čo sme mali ty a ja, bolo všetko. Otvorila som ti svoje srdce, verila ti, povedala všetko, plakala na tvojom ramene, bol si človek, ktorému by som sa rozdala. Bol si… Dnes už si nenapíšeme, dnes už neviem, ako sa máš. Tak veľmi by som ti chcela napísať, tak veľmi by som chcela vedieť, či v tvojom živote ide všetko tak, ako si o tom sníval.
Ako sa máš?
Čo máš nové?
Chýbam ti? Tak ako ty mne chýbaš práve teraz?
Pamätám si, ako si si našiel dievča tvojho života, pamätám si, ako na mňa začalo žiarliť, pamätám si, ako si sa zbavil mňa, len aby ona bola šťastná. Chápala som to vtedy, chápem to aj dnes. Moja láska bola čisto len láska. Ona sa bála a presvedčila ťa, že je to viac. Veril si jej, aj keď si mňa poznal roky. Uveril si jej pravde, aj keď som ti vravela, ako to je. Možno si mi aj veril, len tvoj vzťah bol dôležitejší. Chápem. Chcela by som len vedieť, či ti ten vzťah vyšiel. Chcela by som vedieť, či si v nej našiel to, čo si roky hľadal. Či ti ona dala „TO.“
Dnes mi jednoducho chýbaš…
Chýba mi tvoje porozumenie, tvoj smiech, tvoj hlas, to, ako vyslovuješ moje meno a smeješ sa. Chýba mi náš večer, kedy sme sedeli za počítačom a hrali hry. Chýba mi naša úprimná láska. Možno mala tvoja frajerka pravdu, možno tam vždy bolo viac. Ty si sa nevedel ku mne dostať a ja som si neuvedomovala tú lásku. Ja som ťa dala do „friend zone“, a pritom ty si chcel byť viac. Len si to nikdy nepovedal a ja som si to asi nikdy neuvedomila.
A dnes, keď tu ležím a neviem zaspať, spomínam, hovorím si, že sme možno mohli byť spolu a bolo by to celkom fajn. Možno. Ale neľutujem. Neľutujem, že to nevyšlo. To, čo sme mali, bolo najviac, čo sme si mohli dať. Ty si potreboval ju. Aby si dozrel, aby si ľúbil, aby si odišiel. Dusila som ťa, snažil si sa ma ľúbiť ako kamarátku a nevedel si ako. Ja som slepo verila, že ti len na mne záleží ako kamarátke, pritom ty si sa strácal a objavoval.
Snažil sa na mňa zabúdať a ja som sa vždy vracala…
Nevedel si ako, ma nechať odísť. A keď prišla ona, bola to najlepšie, čo ťa mohlo stretnúť. Bola láska, ktorú si nedostával, bola tam pri tebe a hlavne bola ochotná ti dať to, čo ja nie. Neviem, či by som ti vedela dať, to čo si chcel teraz, avšak sa nad tým teraz zamýšľam. Premýšľam, aké by to bolo ľúbiť ťa inak, ako som ťa ľúbila.
Možno by som to nedokázala vôbec a možno som tomu mala dať šancu. Možno. Sú odpovede, ktoré sa nikdy nedozvieme. A toto je jedna z nich. Odišiel si veľmi ďaleko, do inej krajiny a aj kebyže sa rozhodnem ozvať sa ti, nemám ako. Na sociálnych sieťach nie si, číslo, ktoré mám, sa bojím vytočiť. Niektoré pocity musia v nás zostať len ako spomienka, len ako sen, len ako otázka, aké by to bolo, keby. A to sme boli ty a ja. Rada by som vedela, či si na mňa občas spomenieš, či ma občas niekde hľadáš, aj keď tam, kde si, vieš, že ma nenájdeš.
Dnes si mi chýbal…
Dnes som ti chcela napísať, zavolať. Poprosil si ma, nech sa ti už nikdy neozvem, nech si vymažem tvoje číslo. A ja ako tvoj skutočný priateľ, som ťa počúvla. Nemám ti kam zavolať, nemám sa komu ozvať. Hľadala som tvojich priateľov na sociálnych sieťach, bez šťastia. Naše cesty sa úplne oddialili. Asi to tak musí byť.
Možno by som tým hovorom len rozvírila vodu, ktorú nechcem. Možno by som ti tým viac ublížila. Vieš, že by som sa neozvala, aj kebyže číslo mám. Nechcela by som ti ublížiť. Nikdy si nepovedal, čo ku mne cítiš, vždy sme boli len kamaráti, aspoň tak som to vnímala ja vtedy. Dnes, keď sa moje spomienky vracajú do minulosti k tebe, nie som si taká istá. Vždy som sa smiala vo filmoch na ženách, ktoré nevideli, ako ich muži chcú. Dnes som tou ženou i ja. Možno si len namýšľam a možno si konečne niečo aj uvedomujem.
Posielam ti všetky moje myšlienky, všetku moju lásku dnes večer…
Verím, že k tebe príde a ty si na mňa rovnako spomenieš ako i ja na teba. Možno práve dnes večer na mňa myslíš rovnako ako ja na teba, a preto sme sa tak spojili a možno mi len chýbaš. Neviem. A odpovede na tieto otázky ani nepotrebujem. Len som potrebovala poslať ti všetku lásku, potrebovala som si na teba spomenúť, potrebovala som si uvedomiť, že tá láska existuje a ty a ja sme mali úžasnú lásku.
Robíme chyby a obaja sme sa poučili. Prešli už roky a prešlo mnoho dní, kedy som si na teba vôbec nespomenula, ale dnes myslím omnoho viac ako iné dni. Možno sa zajtra ženíš a spomenul si si na mňa poslednýkrát. Tvoja duša ma zavolala a ja som odpovedala. Ktovie. Akokoľvek to je, modlím sa, nech si šťastný a našiel si to, čo si u mňa nevedel nájsť.
A verím, že už si nikdy tak navzájom neublížime, ako sme si ublížili. Nechcem napraviť svoje chyby, len sa z nich poučiť, lebo nie každý vzťah má fungovať, niektoré majú navždy zostať v nás ako pripomienka. A ty si jedna veľká pripomienka, si nádherná spomienka a tá najkrajšia láska.
Autor: browneyes
Coverphoto: Photo by Ivan Kazlouskij on Unsplash