Viete si predstaviť, že by sme nemali žiadnu minulosť ani spomienky? Boli by sme slobodní, nespútaní starými krivdami ani zážitkami, ktoré dnes naše správanie ovplyvňujú… Už dlho sa zamýšľam nad tým, ako veľmi má naša minulosť vplyv na prítomný okamih. Občas totiž cúvneme zo vzťahov, ktoré majú perspektívu, no až príliš sa bojíme nového začiatku so „starým“ koncom, aký sme už raz prežili. Nedávame druhé šance ľuďom, ktorí by ich možno využili, pretože sme pár druhých šancí dali človeku, ktorý nás kedysi sklamal. Pri započutí toho mena nami okamžite trhne a niektoré momenty nám pripomenú aj desiatky rokov staré spomienky, ktoré z hlavy márne vyháňame.

No na strane druhej… Minulosť je pilierom, na ktorom teraz stojíme. Minulosť sú chyby, z ktorých dodnes hľadáme ponaučenia. Minulosť sú spomienky, ktoré nás možno rozplačú, no sú dôkazom toho, že sme žili, cítili a milovali. A o nič z toho by sme nemali prísť, pretože by sme vlastne stratili aj časť seba.

Dnes sme pre vás pripravili výber citátov od neznámych autorov, ktoré sa témy #spomienky dotýkajú z mnohých uhlov pohľadu. Verím, že v týchto slovách nájdete odpoveď, inšpiráciu alebo emócie, ktoré prinesú do vašej duše pokoj.

Tie najbolestivejšie spomienky vznikajú vtedy, ak sa zamilujeme príliš rýchlo. Myslíme si, že poznáme sny milovanej osoby, no v skutočnosti poznáme len jej plány. A to je obrovský rozdiel…

Občas ani neviem, prečo plačem. Len ma prítomnosť dolapí v okamihu, kedy sú všetky spomienky o niečo silnejšie. Vtedy sa len zastavím, pozriem sa na nebo a premýšľam, čo práve robia všetci tí, o ktorých som si myslela, že budú so mnou navždy.

Ver mi, vždy sa zmierim s tým, že necítiš to, čo cítim ja… Odpustím ti a pôjdem ďalej. No nikdy nezabudnem na človeka, ktorý svoje city predstiera.

Každý máme vo svojom živote osobu, na ktorú sa už roky pokúšame zabudnúť.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
O (ne)láske, ktorá bolela – citáty z vašich článkov

Kedysi som si priala, aby ten, kto váhal, či som pre neho tou pravou, raz prišiel na to, čo stratil, a nahovárala som si pritom, že som z tohto vzťahu vyliečená. No až časom som pochopila, že skutočné odpútanie sa od niekoho nastáva vtedy, ak mi je úplne jedno, či na to ten človek raz príde alebo nie.

Musíš sa naučiť zaujať k svojim spomienkam taký postoj, aby sa stali tvojím oporným pilierom, nie väzením.

Vždy som si myslela, že je chyba vo mne. Ľudia ma zradili, klamali, opustili práve v čase, keď som ich najviac potrebovala. No až neskôr som pochopila, že jedinou mojou chybou bolo, že som od tých nesprávnych ľudí očakávala omnoho viac, ako mi mohli dať.

Človek dospeje vtedy, ak sa postaví na svoju minulosť, uvidí vďaka nej budúcnosť a bude si pritom vychutnávať súčasný okamih.

Až neskôr pochopíme, že už nám nezostáva žiaden čas na to, aby sme nenávideli. Jednoducho necháme spomienky za sebou, budeme až príliš zamestnaní láskou k tým správnym osobám a pre tých, čo nás zranili, viac v našom srdci nebude miesto.

Zabudnúť nie je možné. Len časom budeš týmto spomienkam venovať stále menej a menej pozornosti. Prestaneš sa pýtať otázky, na ktoré ti chýbajú odpovede, pretože zrazu všetko úplne pochopíš sama… Bez toho, aby ti niekto niečo dokazoval a vysvetľoval.

Ak máš pocit, že len vymazanie niektorých spomienok ti prinesie úľavu na duši, buď si istá, že ti život ešte nedal vysvetlenie, prečo ťa musel od niektorých ľudí odtrhnúť.

Po niektorých ľuďoch v našich životoch nezostáva láska ani úsmev. No ponaučenie, ktoré je mnohokrát oveľa cennejšie…

Menej slov, no viac myšlienok… Ak milujete citáty, určite vás zaujme naša najmenšia knižka Úlomky. Zakúpiť si ju môžete TU.

Facebook komentáre