Sú spomienky a spomienky. Tie krásne, na ktoré nechcete zabudnúť do konca života. A potom sú tu tie, ktoré sú svojím spôsobom ešte krajšie, ale súčasne také bolestivé… Prajete si, aby čím skôr začali blednúť. A to je nemožné…
Spomínam…
Aj keď nechcem.
Dokážem si vybaviť každú minútu, každý pohľad, každý bozk, každý dotyk…

Akoby sa to všetko začalo včera. Ako je možné, že to, na čo chcete myslieť najmenej, sa vám vybavuje v mysli tak jasne? Dokážeme zabudnúť, čo sme ráno mali na raňajky, ale na určité momenty, ktoré sa stali pred rokom, si spomíname do najmenších detailov.

Je ďalší z mnohých večerov a ja som sa opäť, aj keď nerada, ponorila do spomienok. Presne pred rokom sa to začalo nevinným blahoželaním k narodeninám. Bozkom na líce, pri ktorom preskočila prvá iskra. Usmievam sa nad tým, čo teraz píšem… Vtedy to bolo také nevinné.

pinterest.com

Prišli prvé správy…  

Spoločný výlet.
Prvá pusa a neskutočná chémia, ktorá prerástla do lásky tak silnej, že sme sa s ňou najskôr nevedeli vyrovnať.
Stretávanie sa…
Prechádzky a nekonečné rozhovory.
Prvé a ďalšie milovania. 

Ten pocit, že ste našli osudovú lásku. Pocit, že ste našli niekoho, koho chyby si uvedomujete hneď od začiatku a napriek tomu ho milujete. Predstavy, ako budete spolu žiť snáď už do konca života. Že on je ten pravý. Nekonečná dôvera – čo je v dnešnej dobe skoro nemožné.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Smútim za tým, čo už nebude

Žiaľ…

Tieto nádherné spomienky ale plynule prejdú do tých bolestných, ktoré si tiež presne pamätám. Ten deň, kedy mi prišla smska, ktorá všetko ukončila. V sekunde, keď som ju prečítala, sa mi srdce rozbilo, ako keby mi v ňom vybuchol granát. Čakala som srdiečka, smajlíky… Hocičo, len nie tie slová, ktoré ešte dnes viem naspamäť. Chcela som si ľahnúť na dlážku a prepadnúť sa pod ňu, prestať existovať.

Čas vylieči skoro všetko. Skoro… 

Niečo nikdy, ale spomienky a bolesť predsa len vyblednú. Ako sa hovorí – všetko sa deje pre niečo, a všetko je tak ako má byť – tieto citáty z duše nenávidím. Pretože nie je. Teraz nie. Snáď raz. Dovtedy tu mám moje SPOMIENKY.

Autor: Gabika

Coverphoto: Photo by Majid Sadr on Unsplash

Facebook komentáre