Tak dlho som zaspávala sama so svojimi myšlienkami. Vedela som, že tam niekde v diaľke na mňa niekto čaká. Vedela som, že nemôžem tlačiť na pílu. Denno-denne som stretávala nespočetné množstvo mužov. Dúfala som vždy v to, že niekto z nich bude práve ten, ktorý ma vytiahne z tej nekonečnej priepasti.

Priepasti plnej temnoty, do ktorej som dookola a dookola, znovu a opäť znovu padala. Avšak nič z toho sa nedialo.

Možno vo mne niekto niečo prebudil, ale len na zlomok sekundy.

pinterest.com

Boli momenty, ktoré mi vyrážali dych. Mysliac si, že toto sú tie signály, že ten predo mnou je ten pravý. No opak bol pravdou. Boli to len plané sľuby o tom, ako ma nik z nich nenechá. Neustále som blúdila, snažiac sa nájsť. Postupom času som už neverila v to, že na každého to šťastie niekde čaká.

Vždy som si pomyslela, že ja som asi nejaká výnimka. Prestala som si ťa predstavovať. Prestala som dúfať v zázraky. Napokon som aj na akú-takú lásku zanevrela. Závidela som všetkým navôkol to, akou láskou boli obklopovaní. Mohla som sa len prizerať dúfajúc…

A teraz v plnej kráse stojíš predo mnou.

Neveriacky na teba neustále hľadím. S úžasom v očiach si premeriavam každý kúsok tvojho tela. Fascinuješ ma tak ako ešte nik iný. Nikdy by som nepovedala, že sa na mňa bude niekto pozerať, tak ako ty hľadíš na mňa.

Už len pri pohľade do tvojich očí vidím tak obrovskú a nevinnú lásku. Ako keby niekde začínala, no, naopak, nemala žiadneho konca. Pri tebe verím v dobro, pretože zlo tu nemá ani miesta. Aj napriek tomu, že stále padám, Ty mi pomaly pomáhaš vstávať.

V tvojej náruči ako keby zastal čas. Nik a nič naokolo už neexistuje. Svojimi rukami ma celú oblapíš a ja sa skryjem pred celým okolitým svetom. A keď tu nie si, moje srdce je neúplné. Ako keby moja duša blúdila časopriestorom. A keď necítim tvoje pery na tých mojich, ako keby mi dochádzal kyslík.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Nič netrvá večne

A pri tebe sa moje obzory rozširujú…

Stávam sa akýmsi umelcom. Keď ťa mám pred sebou, si mojou najväčšou múzou. A pri pohľade do prázdna, keď tu nie si, umelec svoju predstavivosť ako lusknutím prsta stráca.

pinterest.com

Jeho hnací motor akoby tu zrazu ani nebol. Síce ďalej kreslí na plátno, ale už to nie je pestrofarebné. Je to len akési čmáranie. A keď ťa znova vidím, stáva sa z toho majstrovské dielo. A naše srdcia spolu hrajú zamilované piesne.

Toľko prívlastkov by Ti malo patriť, ale…

Stále tomu všetkému nedokážem uveriť. Ako si sa ty mohol zaľúbiť práve do mňa. Avšak som nesmierne vďačná. Už viem, že na každého jedného z nás to šťastie niekde číha. Práve v momente, kedy to najmenej čakáme.

V momente, kedy si myslíme, že si najmenej zaslúžime byť ľúbení. Príde po dlhom čase, po ťažkých obdobiach a preplakaných nociach. O to krajšia, o to silnejšia a o to dlhotrvajúcejšia. Prajem ju každému.

Zaslúžime si ju aj v časoch zlých.

O to viac ju potrebujeme prijímať a nadôvažok aj dávať. Lebo sme len ľudia, krehké bytosti oddané láske. Dúfajúc len v tie najšťastnejšie konce.

A preto nevešaj hlavu, keď to s niekým nevyjde. A preto nečakaj, že hneď niekto druhý príde a zapláta tie diery po tom predchádzajúcom. Ži a užívaj si naďalej svoj život a on/ona si ťa niekde nájde.

Ľúbim Ťa…

Autor: @patty.dvo

Coverphoto: pixabay.com

Facebook komentáre