Občas mám dni, kedy len tak sedím na gauči so šálkou čaju v ruke a premýšľam… Spomínam na tie najšťastnejšie okamihy života, no aj na také, ktoré by som najradšej vymazala z pamäti. Nie preto, že by boli negatívne, no bolesť a nespočetné množstvo otázok, ktoré mi spôsobujú, ma neskutočne ťažia… Čím viac sa ale snažím zabudnúť, tým viac sa mi vynárajú v mysli. Nech sa snažím akokoľvek pred nimi utiecť, vždy ma dobehnú. V poslednej dobe premýšľam viac, ako by bolo vhodné. Dôvodom mojich bezsenných nocí je on. 

Chlapec, ktorého síce poznám dlho, no donedávna pre mňa takmer ani neexistoval… Ako málo stačí, aby sa zmenilo tak veľa. Nepatrím k tým dievčatám, ktorým postačí pár úsmevov, objatí, milých slov, aby sa zamilovali. No v tú noc, keď sme sa spolu rozprávali do neskorého rána, keď si ma objal, keď si sa zaujímal o moju rodinu, vtedy, keď si ma učil o druhej ráno hrať šach… Si vo mne vzbudil veľa pocitov, no ešte viac otáznikov. 

pinterest.com

Od tejto noci sa k sebe správame inak…

Tie pohľady a úsmevy sa zmenili. Alebo si to iba namýšľam a zmenilo sa to len v mojej hlave? Chcem vlastne, aby bolo medzi nami niečo viac ako doteraz? Asi som veľmi opatrná a priveľmi analyzujem, no ja sa nechcem s nikým zahrávať. 

Nechcem, aby sme si navzájom získali svoje srdcia a neskôr zistili, že sme vlastne iba osamelí. 

Svoje srdce, svoju lásku chcem odovzdať človeku, pri ktorom budem môcť bez zaváhania povedať, že ho milujem. Pre mňa týmto človekom zatiaľ nie si. No hovoriť, že toto moje tvrdenie sa nikdy nezmení, by bolo trúfalé. 

A tak hľadám odpovede vo dne, v noci, no ony neprichádzajú… 

Nepoznám odpoveď na tú najzákladnejšiu otázku: Skutočne ťa milujem, alebo je to iba chvíľkové pobláznenie? Bez odpovede na túto otázku by bolo odo mňa sebecké konať. Jediné, čo môžeme urobiť, je nechať naše city vyplávať na povrch, nech čas ukáže, či to je láska. Jedného dňa možno budeme spolu a možno nie. 

pinterest.com

Z predošlej vety neviem vybrať správnu odpoveď, a tak jediné, čo mne a aj tebe ostáva, je žiť tak ako doteraz, teda ak sa to vôbec dá… Pretože nech sa akokoľvek snažím zamestnať, z času na čas si aj tak spomeniem na tvoje oči, správy, na všetky komplimenty adresované mne, na tvoj zvláštny úsmev, ktorý ma dokáže tak iritovať…

Spomeniem si na teba, chlapca, ktorý mi v hlave a v srdci spôsobil poriadny chaos… 

Máš to ty rovnako? Na opýtanie sa ťa tejto otázky by som najprv musela nabrať odvahu a mať usporiadané moje city k tebe… A tak zatiaľ si navonok pre mňa ten kamarát, ktorého poznám už x rokov.

Autor: Anonym

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Nie som ako ženy z románov

Coverphoto: Photo by kevin laminto on Unsplash

Facebook komentáre