„Ľudia sa v našich životoch objavia hlavne vtedy, ak to najmenej čakáme…“ Nikdy som neverila, že to naozaj tak je, až kým som to sama nezažila, a verím tomu, že aj ty, ktorá to práve číta, si si tým prešla. Šťastný, dokonalý život, v ktorom si spokojná a nikto ti v ňom nechýba. Ale je to len do chvíle, kým sa neobjaví človek, ktorého sme vo svojom živote vôbec nečakali či nepotrebovali.
pexels.com
Alebo sme si len mysleli, že ho nepotrebujeme?
Každý človek, ktorý nám vstúpi do života, prišiel z nejakého dôvodu. Z akého? To sa dozvieme až časom, keď si všetko dokonale spojíme a pochopíme.
Ja som so svojím životom bola spokojná, šťastná, mala som kamarátov, chodila som po večeroch von a robila rôzne aktivity. Neskôr prišiel priateľ, ktorému som venovala všetok voľný čas, ktorý sa stal mojou prioritou (hoci ja som jeho prioritou nebola).
Život, v ktorom som bola spokojná, až do chvíle…
Do chvíle, kedy som nespoznala muža, ktorý mi ukázal, že život a láska vie byť aj iná. Že život je krajší, ak v ňom sú spontánne nápady, že kamarát je ten, na ktorého sa môžeš spoľahnúť aj o polnoci, ktorému môžeš hovoriť stále tie isté udalosti, ktoré sa ti stali a on ťa sa stále počúva. Toto všetko som zažívala s mužom, ktorý sa objavil nečakane, a hlavne, o ktorom som si myslela, že ho nepotrebujem, pretože som spokojná s tým, čo mám, a s tým, a čo je.
Ale… Prešlo to až do takého štádia, kde stačil jeden pohľad do očí a spadli sme do toho obaja, boli sme tak zamotaní, že sme sa báli toho, čo príde, pretože to bolo tak krásne a dokonalé. Dvaja ľudia, ktorí keď boli spolu, neriešili okolitý svet, neriešili svoje problémy, neriešili nič, čo by pokazilo tú atmosféru okolo nich. V jednom človeku som našla všetko. Lásku, dôveru, spoľahlivosť, šťastie.
pexels.com
Ale stále tu bol priateľ, ktorého som nedokázala opustiť, pretože som sa bála…
Čoho? Doteraz neviem. Aj keď som vedela, že môžem byť šťastnejšia, spokojnejšia, že môžem byť pre niekoho prioritou, aj napriek tomu som to nedokázala. Neskôr prišiel ten čas, kedy som to ľutovala a ľutujem to dodnes. Prečo? Pretože muža, pri ktorom som zažívala to, po čom som stále túžila, som nechala odísť. S jeho odchodom odišiel aj kúsok mňa a od tej chvíle si na seba a svoje srdce dávam pozor.
Preto ťa, žena, teraz prosím… Ak sa ocitneš v rovnakej alebo v podobnej situácii, tak si vyber človeka, pri ktorom cítiš motýle v bruchu, pri ktorom ti srdce ide vyskočiť z hrude, pretože toto je naozaj láska a nedovoľ, aby si kvôli strachu zostala zaseknutá na jednom mieste.
Neboj sa spraviť ten krok dopredu, nečakaj na tú „správnu“ chvíľu…
Čakať na „správnu“ chvíľu je tá najväčšia hlúposť, akú môžeš urobiť, pretože nikdy nevieš, ktorá chvíľa je tá „správna.“ Ak sa rozhodneš čakať, uteká ti čas, počas ktorého môžeš zažiť situácie, v ktorých budeš naozaj žiť a nie trápiť sa.
Autor: Anonym
Coverphoto: pexels.com
