Neviem ako sa to stalo, no stalo sa. Snažila som sa tomu vyhnúť. Naozaj som nechcela stať sa na tebe závislou. Si mojou drogou. Áno si a ani trochu sa mi to nepáči. Pretože drogy nie sú správne a sú veľmi návykové. Tak ako si sa ty stal návykovým pre mňa.
Myslím na teba každú jednu stotinu dňa. Myslím na teba len čo ráno otvorím oči, myslím na teba aj poslednú stotinu pred tým než svoje oči večer zavriem. Aby toho nebolo málo, myslím na teba už aj keď spím. Mám pocit, že nie je noc, kedy by som ťa nemala v snoch.
Nechcela som do toho takto spadnúť. Chcela som ísť na to opatrne, pomaly, aby som si neublížila. Stalo sa však to, že už nie je cesty späť. Už som v tom celá, od hlavy až po päty. Každý jeden centimeter môjho tela žije a dýcha len kvôli tebe.
Myslela som si, že muži pred tebou boli pre môj život dôležití, no ty si ich jediným pohľadom vymazal.
Stretol si ženu, ktorá neverila, že takéhoto muža stretne. Dobre v poriadku, niekde v kútiku duše verila, no nečakala, že to príde takto. Takto rýchlo, nečakane. Vymazal si z hlavy všetky moje predstavy a ideály, pretože si sa ním stal ty. Keď som mala v hlave niekoho iného, v dobách dávnejších, myslela som si, že som zaľúbená. Bolo to však len obyčajné pobláznenie. Bolo to niečo krátkodobé. Niečo, čo tak rýchlo, ako prišlo, tak rýchlo aj odišlo, či už v hlave mojej, alebo v hlave toho druhého.
Skrátka to nebolo ono. No to, či je to ono, či je to TO pravé, sa veľmi ťažko zisťuje. Zisťuje sa to veľmi ťažko hlavne dovtedy, kým to pravé nezažiješ. A teraz mám konečne prvý krát vo svojom živote pocit, že to, na čo som celý svoj život čakala, konečne prišlo.
Prišlo niečo, o čom som ani len netušila, že príde. Áno, zaľúbila som sa do teba. Do tvojich očí, ktoré sú najtmavšie, aké som kedy videla. Zaľúbila som sa do tvojho úsmevu, ktorý mi spraví aj ten najhorší deň.
Konečne prvý krát vo svojom živote mám pocit, že sa na niekoho môžem spoľahnúť. A si to presne ty, v kom takú veľkú oporu vidím. Spadám do toho každým dňom stále viac a viac. Tak veľmi, až ma to začína desiť.
A vieš kedy ma to desí najviac? Je to v momente, kedy spolu nemôžeme byť. Keď ťa nemôžem objať, pobozkať, privinúť si ťa k sebe. Keď si však so mnou, všetky pochybnosti akoby odvial vietor. Letia preč s takou ľahkosťou, ako pierko. Pretože práve v momente, keď si v mojej blízkosti myseľ vypínam.
Žijem, priam si svoj život užívam plnými dúškami, pretože ma konečne niekto robí tak veľmi šťastnou. Pretože práve ty, do toho ideš tak na plno, ako do toho idem ja. Pretože toľko lásky, koľko ti dávam ja, si ty ochotný dať mne. Tak práve vtedy, ak ťa prepadnú pochybnosti a pocit neistoty, prečítaj si tieto riadky….