Chýbaš mi vždy ráno v posteli, keď sa zobudím. Chýbaš mi večer, keď sa nemám ku komu pritúliť. Chýbaš mi v noci, keď sa prebudím zo zlého sna a nemá ma kto upokojiť tak, ako si to robil a vedel ty. Chýba mi to, ako zamilovane sa na mňa pozeráš. Chýba mi tvoj hlas, tvoj smiech, tvoja vôňa a tvoje telo. Chýba mi to, čo medzi nami bolo. 

Aj keď to trvalo tak krátko. Chýbaš mi tak dlho… Prešli už dlhé mesiace od nášho rozchodu, no stále mi chýbaš. 

Najhoršie je to, že pomaly prestávam veriť, že to niekedy prejde a že dokážem byť šťastná aj s niekým iným. V mojom živote sa od nášho rozchodu objavili dvaja muži. Dokonca tesne po našom rozchode. No ja som ich s tebou porovnávala. 

Boli tak odlišní od teba, no zároveň sa vždy našla na každom z nich jedna vec, ktorá mi ťa pripomínala, a to bola vec, ktorá ma na nich odrádzala.

pinterest.com

Bohužiaľ, to bola vždy jedna z tvojich negatívnych vlastností, preto som to s nimi hneď vzdala. 

Prišlo mi nefér, aby som im urobila to, čo si ty urobil mne. A tou vecou bolo to, aby som vo svojom živote mala ďalšieho muža len ako náplasť alebo náhradu za ex. Tak som to vzdala. Možno si týmto odporným obdobím musím prejsť jednoducho sama. Trvá to už polrok. 

Neviem, kedy sa to už konečne skončí. Sú dni, keď si spomeniem na nejaký náš spoločný zážitok a mne sa na perách vyčarí úsmev. V týchto chvíľach si hovorím a dúfam, že si nezabudol a keď si na to spomenieš aj ty, tak budeš mať rovnakú reakciu ako ja. 

No a potom sú dni, kedy si na niečo krásne spomeniem a mňa pichne pri srdci. Zabolí to a mňa zrazu prejde chuť do života. Začnem sa opúšťať a pýtať sa toho tam hore, koľko to ešte bude trvať… 

Koľko si toho ešte budem musieť kvôli tebe vytrpieť? 

Často si kladiem otázky, že koho je to vlastne vina? Koho je vina to, že už polroka sa trápim nad jedným mužom, s ktorým som bola sotva tri mesiace? Môžem si za to ja sama? Že som bola taká naivná a verila na tvoje ,,navždy“?  

pinterest.com

Ako je možné že tie tri mesiace mi dokázali zobrať polroka života?! Možno mi ich tento vzťah zoberie aj viac. Vieš, odkedy si odišiel, mám pocit, že nežijem. Nežijem, ale prežívam. Zrazu sa nemám na čo tešiť. 

Chcem byť len šťastná… 

To chcem toho tak veľa? No aby toho nebolo málo, tak sa mi prestalo dariť nielen v láske, ale prišla som aj o prácu a dejú sa mi ešte všelijaké zlé veci. Jednoducho sa mi kazí asi všetko, čo sa dá. 

Život sa mi otočil hore nohami. A v takýchto chvíľach mi chýbaš najviac. Keby mám teba, cítim sa silná. Mala by som v tebe oporu, no teraz si musím byť oporou ja sama. Niekedy mi chýbaš tak šialene, že mám chuť sa ti ozvať, no vždy si to nakoniec rozmyslím, lebo viem, že by sa aj tak nič nezmenilo. 

Autor: Dominika

Coverphoto:  Photo by Blake Wisz on Unsplash

Facebook komentáre