Každý z nás má v duši ten príbeh, o ktorom by najradšej už nikdy nehovoril. Príbeh, ktorý ukrývame pred svetom ako veľké ťaživé tajomstvo a tváriac sa, že neexistuje, pokračujeme vo svojej ceste.

Ako silné, nezlomné bytosti bez strachu, lebo to najhoršie sme už prežili, kráčame, najskôr pomaly, potom isto a hrdo za cieľom, ktorý síce nevidíme, ale vieme, že tam v diaľke je.

Myslím si, že každý človek ukrýva svoj vlastný smutný príbeh. A nezáleží na tom, či sa oň podelíme alebo nie, je našou súčasťou. A robí z nás výnimočných ľudí namiesto bezduchých stvorení.

Sú to príbehy, s ktorých koncom nebudeme nikdy tak úplne zmierení…

Stále nás bude prenasledovať otázka: „Čo by sa stalo, keby…“ Je to niečo, čo sme neurobili? Chyba, ktorej sme sa dopustili? Alebo nešťastná láska? Záleží len tom, že o týchto príbehoch premýšľame a hovoríme v minulom čase. Napriek tomu ovplyvnili našu prítomnosť a budúcnosť. Neutečieme pred nimi, no musíme ich prijať a vyhradiť im malý kúsok miesta v duši, kde ich nebudeme hľadať. Napokon si zvykneme na ich prítomnosť a naučíme sa s nimi žiť ďalej. Iní ako predtým…

Možno sú to stopy po ľuďoch, ktorých už nikdy nestretneme, ale zanechali v našom živote čosi neprehliadnuteľné. Niečo, čo sa už nezmení a na čo si časom zvykneme.

Príbehy tvorené slzami, ľútosťou, nesplnenými snami a láskou, na ktoré nikdy nezabudneme.

Pravdou je, že ľudia prichádzajú a odchádzajú, ale každý z nich nás môže niečo naučiť. Dobré, alebo zlé. Iba treba sledovať každú maličkosť. Aj ľudia, ktorých stretávame, z nás formujú lepšie osobnosti. Pokúsme sa vziať si z každého stretnutia a z každej skúsenosti to najlepšie. Aby sme si raz mohli povedať, že to, čo sme prežili, skutočne stálo za to.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Tak ako len žena dokáže milovať

Ale práve vďaka týmto príbehom sme tým, čím sme. Preto by sme mali byť vďační za všetky životné skúsenosti, za všetky zážitky aj za omyly a situácie, ktoré nevyšli podľa našich predstáv. Som si istá, že všetko v živote má konkrétny dôvod, ktorý možno neuvidíme hneď, ale pochopíme ho neskôr, keď nás privedie na správnu cestu. Ak kráčame po nesprávnej ceste, spoznáme to tak, že sa nám nebude dariť a nebudeme sa cítiť dobre v tom, čo robíme. Ale život nás vždy nasmeruje na správnu cestu, ak sa necháme unášať. Stačí počúvať svoje myšlienky, pocity a nápady.

Neľutujme. Neobzerajme sa do minulosti.

Prehodnocovať, čo sa stalo, je len stratou času. Nemôžeme to zmeniť. Jediné, čo môžeme zmeniť, je to, ako sa k tomu postavíme a ako dovolíme, aby nás to ovplyvnilo. Skúsme dať sami sebe ďalšiu šancu aj po neúspechu. Nepodarilo sa nám získať, čo sme chceli, aby sme získali niečo ešte lepšie.

Viem, že aj v živote tých najsilnejších je niečo, čo ich zmenilo. 

Dnes viem, že každá jedna moja slza, každá sekunda bolesti stála za to. Pretože na konci som získala život, aký som vždy chcela. Oplatí sa vydržať a neprestávať veriť, že všetko je možné. Musela som sa zmeniť, aby som dosiahla, čo chcem, a zmenili ma udalosti a ľudia, ktorých som stretla. A dnes môžem hrdo vyhlásiť, že som vďačná aj za tie najťažšie chvíle, pretože jednoznačne stáli za to!

coverphoto: pixabay.com

Facebook komentáre