Ani neviem, kedy sa to stalo. Tá chvíľa, keď som sa vrátila do života. Ale viem, že to trvalo veľmi dlho…

Ale zrazu to prišlo! Deň, o ktorom som už ani nesnívala. Deň, keď som si uvedomila, že už necítim bolesť. Ani lásku. Ani sklamanie. Podarilo sa mi zmieriť sa s minulosťou a prijať fakt, že niektoré veci nemôžem zmeniť. A teraz chápem, prečo som ich nemohla zmeniť. Pretože majú ostať tak, ako sú. Teraz už ich ani zmeniť nechcem…

Možno sa to stalo preto, že ma už prestalo baviť trápiť sa.

Už som bola poriadne unavená z toho neustáleho ľutovania každej chyby, každého nesprávneho slova. Prestala som si vyčítať, že som ťa stratila… Pretože to ty si bol ten, kto sa tak rozhodol. Aké zvláštne. Tak dlho som ťa pokladala za lásku svojho života a teraz si len spomienka, čo osamelo blúdi chladnou nocou, nikým nechcená.

pinterest.com

Neverila som. Bola som presvedčená, že už nikdy nezažijem to, čo pri tebe. Ten pocit, že je všetko také správne. Pocit lásky a bezpečia. Už si ani nespomínam na tvoj hlas. A jediné, čo medzi nami bolo, bolo príliš veľa chýb. Napriek tomu, tu máš svoje odpustenie, o ktoré ma tajne prosíš, a už choď…

A prosím, prestaň ľutovať, že si odišiel. Ešte môžeme byť šťastní, hoci nie spolu. Už nepremárni ďalšiu šancu.

Môžem čestne vyhlásiť, že mi už nechýbaš. Som ti vďačná za všetko, aj za bolesť aj za lásku. Ale už nie som tá, ktorá sa ti vrhne okolo krku vždy, keď ťa uvidí. Viem, prednedávnom sme sa stretli ako náhodní okoloidúci. Pamätám si, ako si mi vravel, že presne to nikdy nedokážeš, prejsť okolo mňa, akoby sme sa nepoznali. A predsa! Iste, už ťa počujem ako vravíš, že ona stála vedľa teba a ty si nemohol…

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Podvedená

Ale o ďalšiu výhovorku navyše už naozaj nestojím. Keď som vás uvidela, bola som v poriadku. A bola som v poriadku aj keď som prešla okolo a zašla za roh. A som v poriadku aj teraz, dokonca po veľmi dlhom čase tomu aj sama verím.

Milovala som ťa. Šialene. Ale jeho milujem viac…

Keď sa pozriem okolo seba, mám presne ten život, ktorý som vždy chcela.

A hlavne mám jeho!

pinterest.com

Človeka, ktorý pri mne stál vždy, keď si mi ublížil. Poznal ma oveľa dlhšie ako ty a preto vedel, že keď niekoho milujem, zniesla by som mu modré z neba, ale keď ma sklame, jedinou odmenou mu je ľahostajnosť. Tento človek vie, aká bláznivá dokážem byť a nevadí mu to, pretože je rovnaký. Jeho úsmev je mojím svetom a jeho objatie rajom. Pri ňom si želám zastaviť čas. Pretože cítim, že s ním má zmysel všetko, čo robím. Pri ňom viem, že taká má byť láska. Láska nemá iba trápiť, ale robiť človeka šťastným.

Čo sa ti snažím povedať? Že som šťastná. Taká šťastná ako som pri tebe nikdy nebola. 

Oproti tomu, koľko smútku som pri tebe zažila, sa tie krásne chvíle počítajú iba na sekundy. Veľa sme sa spolu smiali, ale tisíc krát viac som pre teba plakala. A vieš, človeka nebaví večne sa trápiť. Nebavilo ma neustále dúfať, že nad všetkým popremýšľaš a že sa vrátiš, lebo si uvedomíš svoju chybu. A možno, že sa naozaj raz vrátiš. Ale už ma nenájdeš tam, kde si ma stratil. Doteraz som to bola ja, kto sa vracal do minulosti. Potom to budeš ty.

Každý deň som od teba ďalej a ďalej. A bezpečne viem, že sa už nikdy nevrátim, keď som raz našla odvahu a silu kráčať vpred. 

coverphoto: pixabay.com

Facebook komentáre