Tak veľmi hľadáme, ale čo vlastne hľadáme? Hľadám niekoho? Hľadám niečo? Hľadám? Všetci si žijeme život, ako najlepšie vieme, snažíme sa byť spokojní v prvom rade sami so sebou, snažíme sa nájsť niekoho, kto bude „spokojný“ s nami, teda kto nás bude milovať, my budeme milovať jeho… Časom sa rozhodneme založiť si rodinu – či už svoju vlastnú, alebo adoptovanú. Každý pod pojmom rodina vidí a chce niečo iné.

Niekomu stačí tá jeho vlastná – mama, otec, sestra, brat, pes, mačka. Niekomu zase stačí jeho partnerka, prípadne manželka nechce/nepotrebuje deti k tomu, aby mal pocit, že má rodinu. Naopak niekto chce/potrebuje dieťa na to, aby to rodinné bezpečie cítil.

pinterest.com

Každý hľadáme to niečo… Či toho niekoho… 

Je o tom celá púť nášho života. Dokázať niečo v živote, vybudovať si kariéru, vybudovať si život, aký sme videli, doma či v našom okolí, či v televízii, niekde… Budujeme si ho a snažíme sa mať taký život, o akom sme snívali. Nie vždy sa sny plnia. Niekedy sme toho neschopní, niekedy nám jednoducho šťastie nepraje. 

Je to naozaj o šťastí? Je náš život vybudovaný na šťastí, alebo tak to my radi nazývame? Keď sa nám nedarí, nemáme šťastie, nemáme to či ono. Nie sme to my, kto sme strojcami vlastného šťastia, vlastného príbehu, a veci, ktoré sa dejú, či nedejú, sú len súčasťou toho, čo už sme spravili alebo nespravili. 

Nedokážem rozprávať za druhých, nedokážem im čítať myšlienky. Avšak dokážem sa ich dotknúť, cez ruku, cez slová, cez pohľad, cez srdce. Dokáže to každý, dokážeš to aj ty. 

Dokážeme mať život taký, o akom snívame. Dokážeme ho zmeniť. Nie vždy to, čo na prvý pohľad vidíme a chceme, je práve to, čo náš život, náš príbeh potrebuje. To, čo tam patrí. 

Avšak v ten daný moment to patrí k nám… 

Patríš ku mne… Na týchto pár minút, kým sa veta neskončí, patríš ty ku mne a ja k tebe. Vytváram si svoj život, budujem si ho na tom, ako ty čítaš tieto slová, ako sa usmievaš, ako plačeš. Ja kráčam, ty čítaš a keď sa vety skončia, posunieme sa. V našich príbehoch. Ty sa zasa budeš snažiť byť lepším človekom a ja zase budem písať ďalšie vety. 

Možno aj o tebe, možno aj o nás alebo len o sebe. A raz sa zase stretneme. A budeme strojcami našich príbehov, nebudeme odkázaní na nikoho iného ani nikto na nás. Budeme vedieť a budeme mať to, čo chceme. 

Sú dni, kedy sme šťastní, sú dni, kedy sme nešťastní, sú dni, ktoré len stagnujú… 

pinterest.com

Ale stále môžeme povedať, že sme tam my a je to na nás, koľko do toho dňa dáme, aby bol ten šťastný. Aby bol taký, o akom sme snívali deň predtým. Viem, že to nie je jednoduché. Ani ja si nepredstavujem svoje dni také, akými sú, avšak viem, že budú lepšie. Nevzdávam sa, aj keď si tak niekedy pripadám. 

Narodila som sa, aby som niekomu dokázala, že ten príbeh nemusí byť len o jednom momente, ktorý sa stal, aj keď sa potom celý život točí okolo neho. Som tu pre teba, aby som ti ukázala, že nemusíš hľadať, že všetko, čo chceš, máš na dosah. Stačí len vystrieť ruku. 

Som tu pre teba, aby som ti ukázala aké šťastie máš aj keď ho nevidíš… 

Koľko šťastia je okolo teba, aj keď ty chceš viac. Som tu pre teba, aby si sa cítil, že aj keď si možno teraz sám, tak som tu ja, tvoja rodina. Aj keď nie som pokrvná, som tu pre teba kedykoľvek. Niekedy stačí jeden človek na zmenu nášho života, nášho príbehu, dovoľ mi ním byť. 

Dovoľ mi byť tým človekom, vďaka ktorému sa tvoj príbeh prepíše v šťastie. Dovoľ mi byť tvojím šťastím. Nemusí to byť navždy, nemusí to byť na roky. Stačí teraz na tých pár minút, kým nedopíšem posledné slová, a ak sa rozhodneš, že chceš, aby to bolo na dlhšie ako na tých pár viet, budem tu čakať. Čakať na teba s perom v ruke a premýšľať, ako len napíšeme tvoj príbeh. 

Počkať. Nie tvoj. Už to bude náš príbeh.
Takže? Ako sa rozhodneš… Chceš, aby bolo šťastie súčasťou tvojho príbehu?
Čakám…

Autor: Michaela

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Dnes už to viem...

Coverphoto: unsplash.com

Facebook komentáre