Veríš ešte na šťastný koniec? Na to, že si raz povieš, že sa tvoj život uberá takým smerom, ako si si vysnívala? A ako vlastne taký šťastný koniec vyzerá? Je to dosiahnutie nejakého sna, dlhoročné manželstvo plné lásky, zdravé deti, z ktorých sa stali spokojní a vyrovnaní ľudia? Všetci túžime po šťastnom konci. Ale nie každý z nás vie, čo si pod ním predstavuje.

Ja tiež patrím do tej druhej skupiny ľudí. Presne medzi tých, ktorí netušia, čo to ten šťastný koniec vlastne je, a dokonca pociťujem trochu strach, ak toto slovné spojenie niekde začujem.

pinterest.com

Pretože náš život nie je o konci…

Ja nechcem, aby som si raz povedala, že nastal šťastný koniec, pretože potom už nenastane nič. Iba ticho, tma a prázdno. A to sú veci, ktorých sa bojím.

Chcem, aby môj život plynul, aby som stále pociťovala, že sa mám o čo snažiť, aby som čelila ďalším a ďalším výzvam, ktoré ma posúvajú vpred. Nechcem šťastný koniec. Chcem život, na aký môžem byť hrdá.

Často pozorujem, že ľudia prestávajú snívať, no pritom sa naháňajú za niečím, čo im uniká. Majú plnú hlavu hlúpostí, ktoré nestoja za to, aby na ne mysleli čo i len sekundu.

Hľadia na to, čo bude neskôr, chcú silou-mocou dosiahnuť nedosiahnuteľné a zabúdajú na to, že jediné, čo máme, je dnešok a prítomný okamih. A keď si to nevychutnáme my, nik iný to za nás neurobí.

Sme tak posadnutí vidinou šťastného konca, že prestávame vnímať šťastie, ktoré sa nám ponúka teraz. Utekáme od prítomnosti len preto, aby sme sa raz v budúcnosti mali vynikajúco. A len čo ten čas ubehne a my sa v tej budúcnosti zrazu ocitneme, bežíme znovu preč, pretože celý život sa len naháňame za niečím, čo bude potom.

Ale verte mi, toto nie je recept na šťastie.

pinterest.com

Ten, kto nevie nájsť šťastie teraz, ho nenájde ani o rok, o dva či o desať. Každý deň sa bude pozerať ďaleko dopredu a nevšimne si veci, ktoré pred ním stoja teraz. Kedy chceme byť šťastní, ak nie práve v tomto okamihu? A kde vlastne berieme istotu, že ten zajtrajšok naozaj príde?

Ja odmietam čakať na šťastný koniec. Zvolila som si radšej šťastný život. Možno nie je šťastný vždy, ale nemenila by som. Je občas plný pádov a bolestí, na ktoré sa nemôžem vopred pripraviť, ale stále ma to neprinútilo čakať na šťastné konce.

Slovo koniec vo mne evokuje úplne iné pocity. Nerada sa s niečím lúčim, nerada sa vzdávam, nemám rada, ak sa niečo končí, hoci je ten koniec označený ako šťastný. Nech je to, ako chce, už dávno som sa odhodlala robiť všetko pre to, aby som bola šťastná teraz.

Nechcem na svoje šťastie čakať, a preto ho viem nájsť aj vo chvíľach, ktoré sa iným zdajú všedné. No život je práve o tom. O maličkých momentoch, v ktorých objavíme ich čaro. A ja ich chcem počas života nazbierať čo najviac…

Autor: Helena Valgurová

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Bojovať do posledného výdychu

Coverphoto: Photo by Gianandrea Villa on Unsplash

Facebook komentáre