Najťažšie na tom celom bolo pochopiť, že už navždy budeme iba ja a ty. Že sa budeme vídať, možno i denne, no už to bude vyzerať ako stretnutie dvoch cudzích ľudí, v najlepšom prípade dlhoročných známych, ktorých už nič nespája. Táto myšlienka ma ničila. Táto predstava ma nútila pokračovať v tom, čo mi ubližovalo.

Dnes tomu nerozumiem, no vtedy…

Vtedy som mala panický strach z toho, že už viac nebudem zalievať dve kávy, jednu malú pre mňa a druhú veľkú pre teba. Že sa viac nebudem ponáhľať z práce domov, aby som nám stihla navariť. Že sa ti viac nebudem môcť posťažovať na kolegov, ktorých poznáš aj ty.

unsplash.com

Že už nič z toho nebude a ja v mojom živote budem nachádzať jedno prázdne miesto za druhým. Zrazu sa preťalo všetko. Svet sa v mojich očiach zbláznil, minimálne sa pretočil hore nohami. Nič už nebolo také, ako to bolo predtým, noci boli dlhé, byt príliš prázdny, rána boli smutné a voľný čas som nemala ako zaplniť.

A až príliš dlho mi trvalo, kým som pochopila, že je to len dobre…

Postupne som nachádzala pokoj, ktorý bol síce spočiatku strašiakom, no pomaly som sa doň zamilovala. Zrazu som nečelila urážkam. Nemusela som premýšľať, kde stále robím chybu, ak to medzi nami nefunguje. Nelíhala som si do postele v napätí, v akej nálade sa zobudíš. Nemusela som o nič prosiť, netrápili ma žiadne výčitky – tie, ktoré som venovala sebe, ani výčitky z tvojej strany. 

Začínala som konečne rozumieť tomu, že som vo vzťahu s tebou hľadala niečo, čo som tam nájsť nikdy nemohla.

Najprv som sa musela stratiť vo vzťahu s tebou. Potom som bola stratená v prázdnote, ktorú som po rozchode na každom kroku nachádzala. A po tom všetkom som konečne pochopila, že som celý ten čas len nezmyselne strácala seba kvôli vzťahu, ktorý mi za to ani nestál.

unsplash.com

Pretože…

Láska nemá byť plná pochybností, ona má predsa vnášať do môjho života riešenia. Nemôže ma nútiť k tomu, aby som si klamala, práve ona by ma mala učiť úprimnosti. Nesmie vo mne vyvolávať strach, mala by mi dávať pocit, že nech sa čokoľvek stane, nebudem na to sama. Pretože potom to už nie láska, ale strácanie seba.

Keď ťa dnes vidím, necítim výčitky, ľútosť ani žiarlivosť. Cítim hrdosť. Hrdosť prameniacu z vedomia, že som sa z teba dostala. Že aj napriek tomu, že som na istý čas stratila seba, dokázala som sa znovu nájsť a zamilovať sa do života bez teba. Už nepochybujem o ničom. O nás dvoch a už vôbec nie o sebe. 

Pretože dnes už viem, že strácať seba kvôli láske je ten najväčší podraz, aký sami sebe môžeme urobiť.

Coverphoto: Photo by Andriyko Podilnyk on Unsplash

Facebook komentáre