Ani neviem, prečo dnes opäť píšem. Čosi ma znovu prinútilo zasadnúť k počítaču a dať von všetko to, čo sa vo mne odohráva. Niežeby som sa nemala komu zdôveriť… Len si myslím, že by to nemalo ten efekt. Možno by som zostala nepochopená, možno by dialóg pomaly ovplyvňoval tok mojich slov, a tak by som na konci nemala pocit, že som vyslovila to, čo vysloviť chcem. Preto si radšej sadám k počítaču, nechávam svoju myseľ voľne plávať, dôverujúc jej, že ma navedie tam, kde nájdem nejaké odpovede.

Sú totiž obdobia, kedy sa v sebe nevyznám. Cítim sa nepochopená, nekompletná, akoby mi niečo chýbalo. Neviem nájsť chvíľu pokoja v spánku ani za bdela.

pinterest.com

Strhávam sa zo snov a potom k nim počas dňa často utekám, hľadám vo svojich predstavách bezpečné útočisko, pretože každým nádychom mi srdce pripomína, že práve necíti to, čo by cítiť chcelo.

Jednoducho sa neviem nájsť…

Neviem nájsť cestu ani smer a potom sa na seba hnevám, že nemám žiaden cieľ. Nikam sa nepohnem, iba sa deptám tým, čo je, a následne ma ešte viac ubíja to, že s tým nič nerobím. Na jednej strane si vravím, že na seba byť prísnejšia, no potom si poviem, že kto iný by mal chrániť a rešpektovať, ak nie práve ja? 

Stávam sa ženou, ktorá sa dožaduje pochopenia od druhých, no pritom nerozumiem sama sebe. Točím sa dokola v bludnom kruhu a východ už ani nehľadám, pretože sama neviem, čo by tam za hranicami môjho utrpenia chcela nájsť. 

Najprv sa stratíme v druhých a potom sami v sebe. To je zákon, ktorý sa nedá obísť, no verte mi, že sa mu dá predchádzať…

pinterest.com

Strácam sa a sú chvíle, kedy neviem, či sa chcem znovu nájsť…

Pretože mám pocit, že som druhým príliš dlho dovoľovala to, čo som nemala. Čakala som, kým si toľko toho všimnú, no nedočkala som sa. Stále som len dávala a nič mi nebolo ponúknuté… Tak prečo by som sa teraz mala cítiť inak? Inak ako prázdna, stratená, vyprahnutá ako púšť, na ktorú svietilo len pekelné slnko, no nebolo vystriedané nocou?

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
První láska

Zabudla som, že život je o rovnováhe. O pozorovaní a skorých rozhodnutiach, ktoré nás dokážu mnohokrát zachrániť. O odchodoch, pri ktorých musíme včas rozlíšiť, či ide o útek alebo o záchranu. A práve tieto chvíle sú pre nás podstatné. Sú kľúčové k tomu, aby sme sa viac nikdy nestratili… Sami v sebe. V iných. V láske, ktorú strieda prázdnota…

Autor: Anonym

Coverphoto: Photo by Patrick Gillespie on Unsplash

Facebook komentáre