Baví ťa to? Baví ťa ubližovať mi? Myslíš si, že ublížiť sa dá len fyzicky? Nie, predstav si, to, čo robíš ty, mi možno ubližuje ešte viac. Myslíš si, že mi neubližuješ, veď si ma nikdy neudrel, nedal si mi facku. Mýliš sa. Ja tých faciek od teba dostávam niekoľko, bojím sa priznať, že v poslednej dobe čoraz častejšie. Áno, nie sú to facky, ktoré zasiahnu moju tvár. Sú to facky, ktoré ma zasiahnu omnoho hlbšie, a to v mojom vnútri.
Vo vnútri, ktoré už bolo chlapmi, ako si ty prefackané viac ako príliš. Alebo boli tí chlapi horší od teba, veď inak by som s tebou predsa nebola, ale nie je to koniec koncov jedno? Ty na to, ako mi ubližuješ, aj tak zabúdaš. Myslíš, že je to súťaž? Súťaž v tom, kto tomu druhému v hádke slovami viac ublíži?
Myslíš, že taký má byť náš vzťah?
pinterest.com
Spomeň si na to, aký bol. Spomeň si na to, ako sme sa ešte nie tak dávno z nášho vzťahu tešili. Ako sme sa nevedeli dočkať svojej prítomnosti a akí otrávení a bez života sme boli, keď sme boli bez seba. Nevedeli sme sa dočkať tohto dňa, kedy budeme zdieľať spoločnú domácnosť.
Ani nie tak domácnosť ako to, keď začneme tvoriť domov. Náš DOMOV. Miesto, v ktorom sa budeme cítiť stále dobre, miesto, ktoré tak veľmi rady vymeníme v piatok večer za akýkoľvek krásny či luxusný podnik.
O toto nám presne šlo…
Vedeli sme, že to nebude ľahké. Že postaviť sa na vlastné nohy, zoči-voči dospeláckemu životu je skrátka občas boj. Tušili sme, že na seba nebudeme mať toľko času, ako by sme chceli, ale to je presne ten dôvod. To je dôvod, pre ktorý by sme si mali vážiť každú jednu chvíľu, ktorú máme pre seba.
Prepáč mi, možno som ťa práve vykreslila ako najhoršieho chlapa na svete. Tak to však v žiadnom prípade nie je. Sú to len slová, ktoré sa akosi píšu samy, pretože sa bojím. Bojím sa, koľko toho ešte znesieme, koľko toho ešte znesie náš vzťah. Pretože o teba naozaj nechcem prísť…
Nech máme akokoľvek ťažké chvíle, verím, že to vydržíme.
pinterest.com
A že neprestaneme bojovať, aj keď mám niekedy strašný strach, že to vzdávaš, že už to nechceš, že už skrátka máš toho dosť. Ver mi, aj ja bojujem s týmito pocitmi. Tiež mám toho niekedy plné zuby a chcem utiecť. Život nám však ponúkol budovať si vlastný domov a to znamená, že nie je úniku.
Musíme sa naučiť, že to nie je ako vzťah dvoch pubertiakov, ktorí sa pohádajú a nevidia sa, až kým to jedného z nich neprejde. Tu to tak nefunguje. Sme v etape života, ktorej základným pravidlom je naučiť sa to, čo sa pokazí, opraviť, a nie to rovno zahodiť.
Preto, prosím, maj so mnou niekedy trpezlivosť, tak ako ja mám niekedy trpezlivosť s tebou…
Coverphoto: Photo by Oleg_bf Oleg Borisov from Pexels
