Aj ty poznáš ten pocit, keď tvoj život vyzerá skôr ako tragikomická komédia? Už ani sama nevieš, či plakať, alebo sa začať smiať. Hľadáš lásku, ale najskôr natrafíš na takého, ktorý ani sám nevie, čo chce. Potom sa ti páči ten, ktorému sa nepáčiš ty, a ty sa páčiš tomu, ktorý sa nepáči tebe. Potom úplnou náhodou natrafíš na toho DOKONALÉHO. Nie len on, ale všetko je dokonalé… Je milý, sexy, vtipný a ty sa konečne začínaš tešiť, že si ho našla.

A tak si ho, ako správna žena, ideš trochu preklepnúť a zistíš, že sa ti zabudol zmieniť o tom, že má niekde ešte aj dokonalú ženu a pár dokonalých detí…

pinterest.com

A tak si doma otvoríš biele a vžívaš sa do Bridget Jonesovej, kým si neuvedomíš, že ešte aj ona mala viac šťastia. Po tomto zistení si už len pustíš nejaký slaďák a tupo pozeráš do steny.

Čo je so mnou zle?

Túto otázku som si položila snáď milión krát. Odpovede žiadne. Neviem, som príliš hlúpa, alebo naopak príliš múdra? Som príliš vysoká alebo príliš nízka? Nie som dosť pekná? Som príliš niečo iné?

Úprimne? Istú dobu by som dala celú výplatu tomu, kto by mi povedal, v čom to naozaj je. Dokonca som mala po pár nevydarených rande chuť sa toho chlapa normálne opýtať – “Počuj, povedz mi normálne úprimne, prečo nie?

Samozrejme som to nikdy neurobila.

A tak, keď ma už nevydarené pokusy o “niečo” prestali baviť, prestala som hľadať. Úplne vážne. Normálne som sa na to vykašľala. Dostala som sa totiž do pár vzťahov, ktoré dopadli úplne zle. A viete prečo? Pretože som až zúfalo chcela TO NIEČO nájsť. Hlava nehlava, aj keby to, ako to dnes vidím, nemalo byť skutočné… Bola som stratená. Nechcela som byť jediná nezadaná. Jediná, ktorá nemá po svojom boku chlapa. Veď všetky kamošky mali. Cítila som sa divne. A tak, aj keď to nebolo celkom ONO, povedala som si “však to hádam príde…”

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Neverím nikomu

Neprišlo.

Teraz som sama. Áno som. Lenže, keď sa spätne pozriem na svoj život, musím uznať, že som v ňom najviac našla, keď som nehľadala. Časom som pochopila, že nech to znie ako akokoľvek obohrané klišé, všetko príde v správny čas. Keď som totiž prestala konečne hľadať chlapa, našla som životný smer. Našla som to, čo chcem v živote robiť. Našla som veci, ktoré ma napĺňajú každý jeden jediný deň. Práca, ktorú milujem, aj keď na ňu občas nadávam. Našla som pokoj, ktorý som tak dlho hľadala. No hlavne som si uvedomila jednu vec.

pinterest.com

Moje dnešné JA, by ani s jedným so spomínaných mužov z mojej minulosti byť nechcelo. Priznávam sa, že hlavne JA som bola tá, ktorá nevedela, čo chce.

Túžila som po niekom nereálnom, dokonalom, namiesto toho, aby som hľadala niečo skutočné, čo ku mne sadne ako, s prepáčením, “zadok na šerbeľ”.

Hlavne JA som bola tá zmätená, ktorá niekoho chcela len preto, aby nebola sama a len preto, aby nevyčnievala. Ani jeden z tých mužov by dnes u mňa neobstál. Nie preto, že by boli zlí, ale preto, že neboli správni pre mňa, tak ako som ja nebola tá správna pre nich.

Myslím, že človek by mal najskôr upratať vlastný život a až potom doň chcieť niekoho pozvať. Dnes mám úplne inú predstavu o tom, čo chcem a akého muža chcem. Dnes viem aj to, že sa oveľa viac podobám žene, s ktorou by muž, akého naozaj chcem, mohol chcieť prežiť svoj život.

A nebojím sa snívať 🙂 Možno vám to bude pripadať vtipné, pretože by som logicky mala chytať paniku, ale čím viac viem, kto som ja, tým viac cítim, že niekde tam vonku je človek, ktorého hľadám. A viem, že ten blázon hľadá mňa…

coverphoto: Photo by Carlos Domínguez on Unsplash

Facebook komentáre