Pred tromi rokmi som stretol veľmi zaujímavú, dobrosrdečnú, snaživú a obetavú ženu. Vždy som si myslel, že mám rád výrečné ženy, ale ona ma zaujala práve tým, že bola tichá a introvertná. Netrvalo dlho a zaľúbili sme sa do seba. Niekoľko mesiacov na to sme spolu začali žiť a po roku som vedel, že s ňou chcem stráviť život. Každý deň bol niečím výnimočný – ani nespočítam, koľkokrát som sa do nej znova a znova zamiloval.
Chcel som jej vyznať lásku najviac, ako som len vedel, no slová „milujem ťa“ mi však nestačili. „Ako na to?“ pýtal som sa. O pár týždňov pripadal do úvahy iba jeden prejav, ktorým som jej chcel vyjadriť svoje city k nej.
pinterest.com
Žiadosť o ruku…
Žiadosť o ruku som si pripravoval na letnú dovolenku. Boli sme vo Vysokých Tatrách a šli sme na celodennú turistiku na jedno prekrásne miesto. Celý deň som bol veľmi nervózny, Láska sa ma pýtala, čo som taký zamĺknutý, a ja si z toľkej nervozity ani nespomínam, čo som zakaždým odpovedal.
Po príchode na miesto, kde som ju chcel požiadať o ruku, som takmer prišiel o reč. Sedela na kameni pri jazere a ja som si kľakol za ňu. Oslovil som ju a ako sa otočila, položil som jej do dlane krabičku s prsteňom so slovami: Vezmeš si ma?
Bola v nemom úžase, v očiach mala otázku: Čo sa to práve stalo? No po chvíli povedala áno a moc sme sa z toho tešili. Prežívali sme skutočne nádherné obdobie. Ako budúci manžel som pre svoju Lásku chcel iba to najlepšie, a tak som začal viac pracovať, aby sme sa mohli presťahovať a budovať niekde svoj domov a krásnu budúcnosť.
V práci som trávil veľa hodín…
Navyše pod stresom, ktorý som, žiaľ, po čase začal nosiť aj do domácnosti. Veľmi ma mrzelo, že sme sa občas nepohodli, ale stále som veril, že to čochvíľa prejde a veci sa dajú do poriadku. Láska sa deň čo deň na mňa pozerala a znášala moju zlú náladu.
Neustále sa ma snažila rozveseliť, poradiť mi, pomôcť mi v usporiadaní priorít, že nepotrebujeme viac peňazí, hlavne že máme zdravie a jeden druhého. Tvrdohlavo som odmietal, že pre ňu takýto život nechcem, nakoľko sme žili v nesplatenom jednoizbovom byte, splácali auto… Navyše mi deň čo deň srdce krvácalo, keď som videl, že som jej opäť niečím spôsobil smútok.
pinterest.com
Žili sme tak osem mesiacov…
Následne som z práce odišiel a snažil sa napraviť škody na svojom zdraví. Vzťahu som ale pozornosť nevenoval… Veď to vyzerá v poriadku, vravel som si… Láska uvážila, že nebude bojovať s mojou tvrdohlavosťou a bude ma teda podporovať, aj keď sa jej moje rozhodnutia nepáčili.
Ach, aká bola úžasná. Myslíte si, že som to vtedy videl? Nie…
Pomáhala mi, ako len vedela, mnohokrát aj s prácou. Len nech je všetko v poriadku, aby sme spolu mohli stráviť nejaký čas v pokoji a šťastí. Dobrá nálada ju neopúšťala, stále ma milovala a snažila sa ma rozveseliť.
Ako môže mať tak malý človek tak obrovské srdce, vravím si?!
Ach, ako ju len milujem… Nekonečne. Nekonečne…
Žiaľ, v tom čase, moja už viac ako ročná nespokojnosť vyvrcholila tým, že som Lásku začal od seba odháňať, že jej so mnou nebude dobre. Plakala, trápila sa, nespávala. Považovala to za úplne zbytočné, nech to vraj nerobím, že to zvládneme. Ja som ale neustupoval a pozeral sa na to, ako po nociach plače.
Cítil som, ako strácam dušu, keď som ju videl trpieť, nevedel som si s tým rady, skrátka som si myslel, že jej bezo mňa bude lepšie. Dodnes si to nedokážem odpustiť, nespočetne prebdených nocí v bolestiach a nevyužité príležitosti si všetko uvedomiť a zastaviť to šialenstvo.
pinterest.com
Nakoľko prijala skutočnosť, že ak sa takto správam, asi k sebe nepatríme, tak si začala hľadať byt…
Kým narazila na byt, ktorý by jej vyhovoval a páčil sa jej, ubehli štyri mesiace. Dovtedy sme sa obaja správali ako spolubývajúci, dobre sme vychádzali, nemali sme výrazné komunikačné problémy, boli sme na seba milí.
Akonáhle mi oznámila, že už si vybrala byt, zasiahla ma bolesť priamo do srdca sprevádzaná žiaľom a smútkom. Začali sa mi otvárať oči… O koho to prichádzam?! Deň čo deň som ju s úžasom sledoval, ako sa o mňa stará, ako sa stará o naše domáce zvieratká, čo všetko dokáže za jeden jediný deň pre všetkých naokolo spraviť a na seba si nespravila čas skoro vôbec.
Opäť vo mne zahorel plamienok lásky, ktorý tam bol vždy, len som ho pochoval svojimi „problémami“. Začalo mi dochádzať, čo je vlastne dôležité. Zrazu ma netrápili peniaze, práca, nič. Iba otázka: Čo som to, panebože, urobil?!!
Bolesť, ktorú som Láske tak dlho spôsoboval, som začal veľmi živo pociťovať aj ja. Deň čo deň vo mne láska narastala. Trápil som sa nad tým, čo som všetko pokazil. Že som všetku snahu, čas a kreativitu venoval všade, len do lásky s milovanou nie.
Som z toho veľmi smutný…
Vyčítam si, že to, čo viem teraz, som nevedel pred rokom. Mohli sme byť svoji, mať rodinu, ktorú som predtým nechcel, a deň čo deň vkladať najviac úsilia práve do svojich najbližších. Teraz som sám v prázdnom byte len so svojimi myšlienkami o tom, aké to mohlo byť, keby…
Som úprimne presvedčený, že som stratil životnú lásku. Ona a jedine ona je tá pravá. Milujem ju z celého svojho srdca, chcem sa o ňu starať, rozosmievať ju každý deň, spraviť jej raj na zemi. Žiaľ, ona už nechce, pretože mi po druhýkrát veriť nevie.
pinterest.com
V žiadnom prípade sa jej nečudujem…
Snažím sa s tým vyrovnať, ale je to veľmi ťažké, keď som presvedčený, že chcem navždy patriť iba jej. Pracujem na zmene, chcem byť lepším človekom. Láska k milovanej ma mení závratným tempom.
Ospravedlnil som sa ľuďom, ktorým som v živote ublížil.
Trávim čas s priateľmi, blízkymi, deň čo deň sa teším z maličkostí.
Navštevujem rodinu častejšie, pomáham im, smejeme sa spolu.
Cítim blahodarný pokoj a uspokojenie v srdci. A za to vďačím jedinej osobe.
Svojej milovanej…
Ona mi pomohla pochopiť zmysel života, ona mi ukázala správnu cestu, ona priniesla obeť, aby som sa ja mohol stať človekom, ktorý za niečo stojí. Patrí jej jedno obrovské ďakujem.
To najkrajšie, čo na svete máme, je láska. Milovať niekoho úprimne, bezhlavo a nezištne je niečo prenádherné. A ak je to vzájomné, tak nechcite už nič viac, pretože ako ste mali možnosť čítať, môžete o všetko prísť a ostane vám iba zlomené srdce.
pinterest.com
Zaujímajte sa preto o svojich blízkych, o svoje rodiny, budujte vzťahy. Nežeňte sa za vecami, ktoré sa dajú kúpiť. Zbadáte sa až vtedy, keď začnete strácať tie, ktoré sa kúpiť nedajú. Venujte čas, snahu a kreativitu do vzťahov, minimálne tak, ako to venujete do svojho zamestnania.
Zbavte sa všetkého, čo vám neprináša do života nič pozitívne…
Trávime príliš veľa času na sociálnych sieťach. Vytvorte si tam content, ktorý vám vyčarí úprimný úsmev na tvári, naučí vás niečo pozitívne do života, čo je hodné nasledovať. Nech vás to priblíži k pochopeniu vašej podstaty šťastia. Zbavte sa vulgárnych stránok s vulgárnymi príspevkami, stránok, ktoré vo vás evokujú škodoradosť a chamtivosť.
Na čo celý deň myslíte, tým sa nakoniec stanete.
Pozor na to, viem, o čom hovorím…
Autor: Matej
Coverphoto: Photo by Christopher Campbell on Unsplash
