Nevravím, že ľúbiť je zlé. Je to krásne. Ale taktiež je krásne dospieť do fázy byť rada sama, byť bez toxického chlapa, ktorý ťa podvádza, nedáva ti najavo lásku, neocení ťa, iba podceňuje.
Na čo?
Každý do tohto stavu vie dospieť, keď si uvedomí pár vecí. Môj príbeh tohto procesu prebiehal v štyroch fázach, ktoré som si uvedomila nedávno.
pinterest.com
Prvá fáza…
Nebola príjemná, bola príšerná, priam som si myslela, že potrebujem niekoho, aby mi dokázal, že ma ľúbi, ako keby som to potrebovala – dokázať si, že stále ma môže niekto milovať. Prvá fáza bola najdlhšia, najťažšia a najprekážkovejšia. Do cesty mi prišli toxickí chlapi, ktorí paradoxne neboli toxickí, zniesli by mi aj modré z neba, ale to nebolo moje modré z neba.
Áno, možno vám to príde, že som si nevážila, čo mi kto dal (myslené nemateriálne), ale keď neprší, aspoň kvapká. V tomto prípade by som sa uspokojila aj s dažďom. Bohužiaľ, nestačilo. Prvá fáza je zároveň najpoučnejšia, aj keď si to v tom momente neuvedomíme. Každý si to ponaučenie nájde zo svojich skúseností.
Niekto prekonáva ťažký rozchod, niekto sa z rozchodu dostáva cez rôznych chlapov, niekto použije obranný mechanizmus a vstúpi hneď do ďalšieho vzťahu. Je to rôzne, lebo všetky ženy sme iné. V tejto fáze nás život poriadne prefacká, aby sme sa spamätali, čo sme urobili, že to vôbec nebolo správne, ako sme si možno mysleli. Prvá fáza je tzv. nepoznané ponaučenie, ktoré zatiaľ nepoznáme.
pinterest.com
Druhou fázou je „poďakovanie“…
Poďakovanie dotyčnému chlapovi, ktorý nám ublížil. Nedokážeme milovať – veríme v to, že milovať už nikdy nebudeme, že nie sme schopné citov, sme „narušené“. V tomto momente som prežívala neskutočný hnev, nevediac, že toto bude nakoniec moja najobľúbenejšia fáza, uvedomujúc si to teraz.
Prečo bola mojou obľúbenou? Lebo celú túto fázu som si myslela, že už nikdy nikoho nestretnem – vtipné… Že už nikdy nikoho iného milovať nebudem, nebolo to ľahké, samozrejme, myslela som v tú chvíľu, v ten moment, že už budem navždy sama. Že dospejem hádam niekedy do tej fázy, že sa s tým zmierim, že pre mňa na svete nikto neexistuje.
Keď sa na to spätne pozerám, príde mi to tak, že ako som mohla byť taká hlúpa a myslieť si to, ale viem, že týmito fázami som si neprešla iba ja a je to prirodzené, no teraz už vtipné. Zároveň je vtipné, čo nám tie kráčajúce postavy, ktoré v tejto fáze neznášame, nazývaní chlapi, dokážu spôsobiť.
Tretiu fázu by som nazvala ako…
„Myslím si, že mi je takto fajn, ale aj tak sa budem usmievať na každého debila, ktorý mi vstúpi do života, a ,seriem si do huby´, keď všade vravím, že som sama šťastná“. Pozeráme si príspevky, kde sú chlapi vykreslení za najväčších úbožiakov, robí nám to dobre a to je ten obranný mechanizmus. Dávať to za vinu im a nie nám.
Prečo si žena nikdy nepovie: Ja som bola chybou? Ja som urobila chybu, že som mu dala druhú šancu, že som mu verila, že som neodišla skôr, hoci som vedela, že sa to raz skončí. Niekedy treba nájsť chybu aj v sebe, aby sme mohli pokračovať. Neplatí to vo všetkých prípadoch, samozrejme. Ale navonok sa tvárime šťastne a navrávame si, že sme so všetkým zmierené.
A potom príde deň, keď prídeme domov po celom dni, čo sme sa usmievali, že sme sa zo všetkého dostali, a pozeráme sa na ten neumytý pohár, ktorý nás nahneval, lebo je neumytý a začneme plakať.
pinterest.com
Všetko ide odznovu…
Uvedomíme si, že nie sme vôbec v pohode, ako sme to navonok tak prezentovali. Toto je tá fáza, keď zistíme ponaučenie z prvej fázy. Všetky tie snahy o niečo nové boli zbytočné. Lebo toto bol ten moment, keď si uvedomíš, že áno potrebovala som, aby to vo mne vybuchlo.
Všetko naraz po tak dlhom čase, kým sa to skrývalo a kopilo. Dospela som do fázy, že chlapi nie sú zlí, niekedy v živote toho svojho nájdeme a budeme ho potrebovať. Ten čas príde neskoršie.
Štvrtá fáza. Som rada, že som sama, pretože… Odpovedzte si samy, drahé ženy. ☺
Autor: A.L.
Coverphoto: Photo by Henri Pham on Unsplash
