Kiežby som ich nikdy nestretla… Chcela by som vrátiť deň, kedy som ho spoznala… Nemala som dovoliť, aby sme sa spoznali bližšie… Ak by som mohla, dnes by som všetko urobila inak…
Aj toto sú vety, ktoré si zvykneme hovoriť, keď sa nevieme vyrovnať s tým, čo cítime. Je to desivé a príliš bolestivé na to, aby sme boli ochotné znášať to. Je to bolesť, o ktorej sa nazdávame, že k nášmu životu patriť nemá.
Aj ja som si to dlho myslela. Tiež som nadávala na všetkých, ktorí mi ublížili, a priala som si, aby som mohla vrátiť čas, nech zariadim všetko tak, aby som sa niektorým stretnutiam vyhla. Ale postupne ako roky plynuli, niektoré sklamanie boleli menej a nové som zažívala, som niečo pochopila.
pinterest.com
Bez nich by to nebolo „ono“…
Bez nich by som to dnes nebola ja. Neposunula by som sa tam, kde som teraz. Rozmýšľala by som o vzťahoch, ľuďoch a stretnutiach rovnako ako pred niekoľkými rokmi. A jedného dňa som sa spýtala samej seba: „Chcela by som to?“
Chcela by som, aby som stále bola rovnaká? Naozaj mám potrebu brániť sa voči tomu, že mi niektoré sklamania otvorili oči? Nevyhla som sa vďaka tomu, čo som prežila, ešte väčším sklamaniam a bolesti z nich vyplývajúcej?
Musela som uznať, že si dohováram správne. A prosím, uznaj to aj ty. Prijmi všetko, čo sa ti stalo, ako súčasť tvojej životnej cesty. Vnímaj to ako prekážky, ktorými si si musela prejsť, ako míľniky tvojho života, ktoré sa stať mali a dnes k tebe neodmysliteľne patria.
Nie si hrdá na to, kým si dnes?
Pretože ja áno. Verím menej. Pýtam sa viac. Stavím na svoju intuíciu, ak mi našepkáva niečo odlišné ako moje srdce. Verím sebe viac, menej druhým. Nelipnem na ľuďoch, dávam vzťahom voľný priebeh. Nebojím sa zmeny, nebojím sa strát, pretože viem, že k životu patria.
Trvalo dlho, kým som pochopila, že som to prežiť musela. Naozaj dlho. Predchádzali tomu mesiace sĺz, výčitiek aj hnevu. Bolesti, sklamania, beznádeje… Miešalo sa toho vo mne tak veľa, až som sa vo víre svojich myšlienok úplne stratila.
No každý, kto sa v láske stratí, nájde napokon viac, ako by čakal…
pinterest.com
Sú ľudia, ktorých stretnúť musíš…
Niektorých ľudí stretnúť musíme, aj keď by sme ten okamih chceli spätne zvrátiť. No každý, kto do nášho srdca zasadí akýkoľvek pocit, je potrebný. Zatiaľ čo niekto nás naučí, aké je to krásne milovať, vďaka iným sa učíme, čo to znamená mať v prvom rade rád nás samých.
Sú ľudia, ktorí nás naučia odísť, aj keď jediné, čo chceme, je zostať a dočkať sa šťastných chvíľ. Vďaka iným sa naučíme, aké to je netrvať na svojich snoch, vzdať sa ich a s bolestivým očakávaním počkať, čo nám budúcnosť prinesie. Niektorí nám dokážu, že nemusíme za každú cenu vysloviť svoj názor, pretože oni ho počuť aj tak nebudú. Ukážu nám, že sú ľudia, ktorí počujú a vnímajú iba to, čo chcú.
Ver, že každý, kto sa v tvojom živote mihne, k tebe patrí. Na menšiu alebo väčšiu chvíľu. Niektorí ťa odrazia nahor, niektorí ťa prinútia spadnúť, aby si potom mala odhodlanie vyjsť ešte vyššie.
Neexistujú „dobré“ a „zlé“ vzťahy. Sú len také, ktoré nám poskytnú príjemné pocity, a také, ktoré nám dajú ponaučenie, ktoré je často ešte cennejšie než láska.
Autor: Nataly
Coverphoto: Photo by Marcel Strauß on Unsplash
