Pocit, že sa musím snažiť viac. Výčitky, že asi nie som dokonalá a vlastne ani priemerná, pretože inak by vzťah s tým mužom nebol taký komplikovaný. Sebatrýznenie vychádzajúce zo skutočnosti, že sa mi nedostáva takej lásky, akou som ja schopná milovať… Neopätovaná alebo len čiastočne opätovaná láska má toľko nástrah, že ich dlho po ukončení vzťahu nedokážeme spočítať na prstoch všetkých rúk, ktoré sme kedy v dave námatkovo zazreli. Pretože neopätovaná láska je snáď ešte nebezpečnejší cit ako nenávisť.
Schválne som pointu prezradila už na začiatku… Po ukončení vzťahu… Pretože verte či nie, sú lásky, v ktorých naše všetko stačiť nebude, a to nie z dôvodu, že by to všetko bolo príliš málo. Ale pre to, že ten, komu ho dávaš, očakáva úplne iné všetko, prípadne sám momentálne nevie, ako konkrétne by malo vyzerať.
unsplash.com
Si teda stratená v láske k človeku, ktorý sa stratil sám v sebe…
A to je, drahá moja, vražedná kombinácia… Vieš, čo by som ja dala za to, aby ku mne vtedy, keď som horela láskou k nesprávnemu človeku, niekto prišiel a povedal mi: „Môžeš sa aj roztrhať, ak ťa nemiluje doteraz, už ťa milovať ani nebude. Teda určite nie spôsobom, akým by si chcela…“
Dala by som za to všetko… To všetko, ktoré som tak dlho dávala jemu. I keď, úprimne teraz premýšľam… Otvorilo by mi to oči? Verila by som mu? Nenašla by som tisíc a jeden argumentov, prečo dozaista nemá pravdu? Možno aj áno… A preto ti dnes poviem, zopár dôvodov, prečo nezostávať vo vzťahu, v ktorých to tvoje všetko proste nestačí…
Strácaš seba…
Toto je číslo jeden – a áno, viem, znie to tak pateticky. Priam máš potrebu sfúknuť z tejto vety práškový cukor. Ale kúsok dôležitej pravdy v nej nájdeš. Stratiť seba totiž znamená prichádzať o ilúzie, vychýliť sa zo svojej cesty, zmeniť sa spôsobom, akým by si sa z iných okolností nezmenila, a teda je na posúdenie, či je táto osobnostná zmena pre teba tá pravá. Odhadzovať aj také úlomky tvojho ja, za ktorými neskôr budeš plakať.
unsplash.com
Budeš mať tendenciu hádzať všetkých do jedného vreca a v neposlednom rade – ak venuješ príliš veľa lásky nesprávnemu človeku, tomu správnemu ju budeš dávať len s veľkými ťažkosťami. Alebo inak povedané – zlízne si to za toho predošlého ten, kto ťa naozaj miluje.
Namiesto toho, aby ti láska dávala pocit, že si každým dňom lepšou, ti dáva pravý opak…
Taký malý „grif“, ako rozoznať lásku pravú od tej nepravej – pri pravej nikdy nemáme pocit, že ideme na pokraj svojich síl. Že sa dotýkame dna, že sme už vyskúšali všetko, a predsa sme sa neocitli tam, kde sme chceli.
Jednoduchšie povedané – ak je to pravá láska, sem-tam si tak sama pre seba povieš, aká si dnes pekná, ako ti niečo vyšlo, ako sa niečo podarilo. Nebudeš sa nonstop predtým, ako zaspíš, kde robíš chybu. Nebudeš sa porovnávať s inými. Láska ti má totiž tvoje sebavedomie upevniť. Nie ho neustále podkopávať, až sa raz celé zosype.
unsplash,com
A viete… Malá poznámka pod imaginárnou čiarou…
Toto neplatí len v partnerských vzťahoch. Pocit, že nikdy neurobíme príliš dosť, hoci robíme všetko a ešte kúsok navyše, na nás čaká aj medzi priateľmi. V rodine, kedy nie sme dostatočne ocenení, s rodičmi, ktorí majú na náš život iný názor, so súrodencami, ku ktorým si nevieme vydláždiť cestu.
Pocit, že naše všetko nestačí, je veľmi zradný. Núti nás pochybovať, znižuje nám sebavedomie, ukrajuje zo sebalásky. A pritom si stačí uvedomiť len jedno… Že tieto vzťahy sú také, aké sú, a iné už nikdy nebudú.
Nemôžeme sa my meniť. Musíme sa s nimi len zmieriť a ak je to možné, ukončiť ich. Lebo riskujeme… Príliš veľa – úlomky seba, ktoré aj keď raz znovu nájdeme, už k nám nikdy viac nezapadnú.
Coverphoto: Photo by corey oconnell on Unsplash
… … …
Ak sa vám páčil tento článok, rady by sme vám dali do pozornosti Miinu knihu s názvom Stretni sám seba. Môžete si ju kúpiť priamo v našom eshope TU.
