“ And in the end, we were all just humans … drunk on the idea that love, only love could heal our brokenness. “
F. S. Fitzgerald

Existujú veci, s ktorými nesúhlasíme a nikdy sa s nimi nestotožníme. Svet by bol asi krajší, keby nebol plný zlých emócii a beznádeje. Asi by bolo všetko jednoduchšie, keby sme nehrali hry medzi sebou a nezamotávali by sme sa do príliš komplikovaných vzťahov.

Naše srdce by bolo silnejšie bez jaziev, ktoré na sebe má, kvôli chybám, ktoré muselo pretrpieť. Kvôli mužom, ktorí prišli a klamali. Ľuďom, ktorí sa tvárili, že nás majú radi, no nemali. Ako by to vyzeralo, keby sme sa nemuseli ospravedlňovať, pretože by sme sa nemali za čo?

Čo by bol najväčší problém, keby naše medziľudské vzťahy fungovali ako majú? Ako by vyzerali, keby sme sa o ne starali a starali by sme sa aj o seba. O svoje šťastie, ktoré tiež potrebuje občas postrčiť. Chcela by som, aby sme cítili len šťastné pocity, aby sme nemuseli byť nikdy smutní a sklamaní. Priala by som si, aby každý jeden z nás mal svoju lásku už pri sebe a nikdy sa necítil sám. No neviem či by to bolo správne.

pinterest.com

Či by sladká chuť víťazstva, úspechu a sila lásky, bola taká aká je aj vtedy, keby bolo všetko pre nás samozrejmé. Nie som si istá, či by šťastie nestratilo svoju váhu a láska svoju dôležitosť v našom živote. Možno by sme stratili vieru v lepšie začiatky a v to, že aj to zlé sa dokáže obrátiť na dobré. 

Bolo by skvelé, keby každé ráno svietilo slnko? No nikdy by sme nevideli dúhu… Nevedeli by sme, čo to je, ticho pred búrkou. Čo to je cítiť dážď po horúcom dni… Čo je to úľava, ktorá prichádza po bolesti.. Ten vytúžený pokoj na duši, ktorý prichádza po chaose.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Všetko má svoj dôvod

Bez chýb, ktoré robíme, by sme si asi nikdy neuvedomili, čo to je odpustenie. Bez jaziev na srdci by sme asi nikdy nezistili, akí sme krehkí, ako dokážeme cítiť. A naše vzťahy? Akú by mali váhu tie, ktoré za to stoja a tie, ktoré nie sú skutočné. Vážili by sme si ich, tak, ako by sme mali?

Kde by sme boli, keby nás naše pády nemotivovali pracovať ešte viac. Dosiahli by sme svoje sny? Mali by sme vôbec nejaké sny, keby sme boli šťastní aj bez nich? Občas sa cítim zle, všetci sa tak cítime. Sme unavení a aj po tom, ako sa snažíme, čo najviac môžeme, nedosahujeme happy end.

Väčšinou nás niečo brzdí a strach, ktorý je všade okolo nás, sa nás snaží dotknúť každý deň. A my bojujeme, snažíme sa. No nefunguje žiadny spôsob, ktorému sme verili. Napriek tomu všetkému môžeš vidieť to dobré, takmer v každom jednom dni. Každý jeden deň si môžeš urobiť radosť. Netráp sa nad minulosťou, nestrácaj príliš veľa energie nad tým, čo je za tebou. Nemysli na neho, ak ťa opustil.

Nepremýšľaj nad negativitou a strachom. Premýšľaj nad tým, ako ich poraziť. Použi úsmev proti všetkému. A hlavne, neprestaň veriť, že vždy je spôsob, akým môžeš zvládnuť každý problém, ktorý stretneš. Bojuj za seba. Bojuj za svoje plány, za svoje sny. Bojuj za každý deň, ktorý ťa čaká. Čo má byť tvoje, tvoje bude. Čo k tebe patrí, ostane pri tebe.

Každý jeden pád ťa bude nútiť znova rásť. A až potom pochopíš, čo sa deje. Čo všetko sa tým učíš. Jediné na čom záleží, je, že veríme. Nie je dôležité v čo, no najdôležitejšie je, že sme neprestali.

coverphoto: Photo by Ruthie Martin on Unsplash

Facebook komentáre