Prestala čakať, kým ju niekto zachráni. Prestala sa spoliehať na druhých a rozhodla sa objavovať svoju silu. Samu ju prekvapilo, aké to bolo zaujímavé a vzrušujúce… Ten pocit, že žije len sama pre seba a dokáže vytvoriť medzi inými ľuďmi a ňou vytvoriť múr. Pevnú stenu, ktorá ju chráni, no nedusí. Neumocňuje jej pocit stiesnenosti, ale poskytuje útočisko. Ak to chce, vie ju kedykoľvek otvoriť a pustiť tam tých, ktorých hlavným úmyslom nie je ublížiť jej.
Kedysi bola iná. Lipla na láske a pozornosti druhých. Myslela si, že život je presne o tom – o tom, čo k nej druhí cítia. Bála sa niekoho stratiť, pretože sa jej už len pri tom pomyslení rúcal svet. Ten svet, ktorý si tak starostlivo budovala, no zabudla na jeho pevné základy. Stavala niečo, čo sa zosypalo vždy, keď niekto iný silnejšie fúkol. Pretože za základ svojho života považovala práve tie osoby, ktoré jej ten svet zakaždým zbúrali.
unsplash.com
Pred samotou mala strach a rešpekt…
Hľadala šťastie vo vzťahoch. Hľadala naplnenie v láske. Hľadala bezpečie v inom náručí. A viete, čo sa stalo? Nikdy to tam celkom nenašla. Bol to chvíľkový pocit. Bolo to opojenie, ktorému na krátky čas podľahla, no vždy z neho škaredo vytriezvela. A keď sa nič z toho, čo považovala za dôležité, nevracalo do starých koľají, zisťovala, že je vlastne závislákom, ktorému niekto vzal jeho dávku.
Bola z toho vyčerpaná. Deptalo ju to a krutým spôsobom prinútilo k zmene. Čas ju priviedol k tomu, aby si konečne povedala, že cítiť sa osamelo je príliš krátkozraké. Je to sebectvo najhrubšieho zrna voči sebe samej. Kto sa cíti sám, ten ignoruje svoju vlastnú prítomnosť. Svoju silu, svoje myšlienky a svoje srdce, ktoré preň nikdy neprestalo biť.
Kto sa cíti sám, tú samotu si zaslúži. Aby pochopil, že blízkosť iných ľudí je síce krásna, ale nie k životu potrebná.
unsplash.com
Ona to už pochopila…
Vie, že pocit samoty vzniká najčastejšie vtedy, ak jej chýba niekto, komu priestor vedľa seba nikdy nemala vyčleniť. Vie, že osamelosť je jav, ktorý zo svojho života dokáže odstrániť aj bez toho, aby pritom potrebovala niekoho iného. Vie, že si s ňou poradí aj sama. Len sa nemôže toľko báť. Len musí začať veriť v seba a prestať dúfať, že ju pred jej vlastnými démonmi zachráni niekto cudzí.
Stala sa svojou vlastnou hrdinkou. A nikdy to neoľutovala. Je to sloboda, ktorú tak veľmi potrebovala. Je to láska, ktorá nemá hranice, pretože sama sebe už nič neodopiera. Je to pocit, ktorý chce zažívať každý deň od rána až do večera. S úsmevom na perách priznáva, že sa opäť stala závislou. Ale tentokrát na niečom, čo jej už nik nevezme a čo jej nikdy neublíži.
Stala sa lepšou verziou seba. Vie, že konečne podnikla zmenu, ktorú nikdy neoľutuje. Pretože to urobila pre ňu. Nie preto, aby muž, ktorý ju nemiloval, získal konečne pocit, že je pre neho dosť.
Autor: Timea
Coverphoto: Photo by Pietra Schwarzler on Unsplash
