Určite si už na takú ženu „narazil.“ Niečo ťa k nej ťahalo, no zároveň čosi aj odpudzovalo… Niečo, čo si nevedel pomenovať slovami a nedalo sa na to ukázať prstom, no bolo to tam. Okolo nej. V nej. V jej očiach, v jej duši. Čosi divoké, nespútané, neviditeľné, ale zároveň bijúce do očí. Bolo to v jej pohľade, gestách, dokonca i v slovách. Bola jednoducho iná. V tvojich očiach hodná lásky, no nedosiahnuteľná, až ťa z toho mrazilo. Drahý muž, stretol si práve ju…
Ženu, ktorá si stráži všetko, čo má, pretože raz o to už prišla. A nebolo to pekné obdobie. Skús sa do jej kože vžiť a v momente odhoď všetko, čo máš. Všetko, čo ti poskytuje oporu. Zbav sa vecí, ľudí, proste všetkého, čo máš rád, na čo si si zvykol, čo ťa napĺňa, dobíja energiou, všetko, čo je tu, keď cítiš, že život nejde tak, ako by mal…
pinterest.com
Skús sa toho vzdať a tvár sa, že sa nič nedeje. Pretože to musela urobiť aj ona. Sú ženy, ktoré si nemôžu dovoliť zlyhať. Spadnúť, zosypať sa… Nemôžu si dovoliť zostať niekoľko dní v posteli a celé hodiny prerevať, pretože od jej sily sú iní priam závislí. Ani nevieš, aké ubíjajúce to je… Keď si nemôžeš dovoliť zosypať sa a musíš ísť ďalej, hoci nevieš, kam presne a odkiaľ na tie kroky naberieš silu.
A potom si skús svoj život vybudovať odznovu…
Začať od nuly alebo dokonca od mínusu. Učiť sa nechať niektoré veci ísť, pustiť sa ľudí, ktorí toľko vedeli ublížiť. Neočakávať podvedome na každom kroku ďalšie zemetrasenie a nechať všetky strachy svoje za sebou. Presvedčiť samého seba, že môže byť i lepšie, že to všetko, čo sa stalo, bolo len odrazovým mostíkom k lepšiemu životu. Upokojiť sa a začať opäť veriť nielen sebe, ale i druhým.
Predstav si, že si týmto všetkým prejdeš a úprimne mi povedz, či by si potom niekomu dovolil, aby ti na to, čo si si sám vybudoval, siahol. Aby sa k tebe priblížil a ty by si nemal dôkaz o tom, že to s tebou myslí dobre.
Vieš, možno, nevieš povedať, v čom presne je iná…
Nepozná lásku tak, ako ju vnímaš ty. Má ju spojenú s úplne inými pocitmi ako všetci ostatní. Vie, čo je slepo dôverovať a napokon cítiť len sklamanie. Vie, čo to je zostať na všetky tie pocity sama a pýtať sa, kde je ten druhý, ten, ktorý bol prísľubom toho, že sa peklo sa raz premení na rozprávku. A tieto chvíle ju zmenili. Zmenili ju natoľko, že občas preveruje, či v zrkadle vidí samu seba, ale osobu, ktorá jej je cudzia. Premýšľa, či sa raz spozná natoľko, až prestane samu seba prekvapovať i desiť.
pinterest.com
Videla úsmev, ktorý spôsoboval zimomriavky strachu.
Pamätá si tváre zastreté neviditeľnou maskou faloše.
Počula slová, ktorými ju iní zaviedli do bezpečia, no neskôr zistila, že nikdy predtým nečelila toľkým démonom.
Ocitla sa v objatí, z ktorého chcela ujsť, no zároveň v ňom zostať naveky.
Milovala láskou, ktorá hriala len toho druhého, no ju ničila.
A to je vlastne i odpoveď…
Odpoveď, prečo si tie navonok silné ženy hľadajú vzťahy o niečo ťažšie. Prečo sa v nich nikto nevyzná a dokonca sa ich niektorí zľaknú… Pretože už nikomu nedovolia, aby im niekto ukradol to, čo si roky budovali.
Viac preverujú, menej dôverujú. Naučili sa na nikoho nehádzať svoje problémy a nikoho neobviňovať za to, ako sa cítia. Pretože vedia, že len ony majú svoj život vo svojich rukách. Po rokoch, kedy dovoľovali, aby nad nimi mali ostatní až príliš veľkú moc, si ten pocit samostatnosti doslova užívajú. Strážia si to, čo majú, a všetko zlé, čo bolo predtým, im je pripomienkou toho, že len tak ľahko nedovolia, aby to niekto narušil.
Coverphoto: Photo by Oleg Ivanov on Unsplash
