Sedela som sama v izbe a môj pohľad zablúdil ku zrkadlu, kam som neskôr zablúdila ja samotná. Stála som pred ním a skúmala som každú časť svojho tela. Každý milimeter. Hľadela som na každú svoju chybu, ktorú si nikto nevšímal, no pre mňa bola obrovským a kričiacim výkričníkom. Každý svoj nedostatok som chcela okamžite odstrániť, aby ho niekto, nedajbože, neuvidel. Z pohľadu na seba som nebola spokojná. Nie tak, ako by som chcela. To vraj ženy nebudú nikdy. Nielenže sa mi na tvári objavil ustarostený výraz, ba miestami mi bolo do plaču.

Mala som vždy akúsi predstavu dokonalej krásy a môj zovňajšok sa k nej ani trošku nepribližoval. Možno to znie povrchne, keďže výzor nie je ani zďaleka to najpodstatnejšie, no každá žena sa chce páčiť. Či už iným, no minimálne samej sebe. Ak sa má žena rada taká, aká je, má vyhraté. Lenže tento pohľad na svoju osobu sa nezmení zo dňa na deň a bez akejkoľvek snahy. Nevravím len o snahe k fyzickej zmene, je to najmä o psychike. Všetko je to v hlave.

Internet hýbe a vládne svetu. Nejedna žena na internete uvidí rôzne “inšpirácie” a príklady, ako by mala žena vyzerať. Samozrejme, ani polovica z nás tak nevyzerá. No je to naozaj dôvod, prečo byť bez sebavedomia a cítiť sa menejcenná? Táto téma nie je len záležitosťou internetu. Tieto námety sú všade, kam sa len pozrieme. Televízia, časopisy, dokonca aj niektorí muži majú k tomu čo to povedať. Berieme si veci príliš osobne, a to len z jediného dôvodu – nevnímame sa tak, ako by sme sa vnímať mali.

Avšak je tu jeden veľký výkričník, a to, že ani tie úžasné a krásne fitnessky s postavou bohyne tak nevyzerajú celý čas. Fotka je fotka, realita je realita. Aj ty sa môžeš fotiť z rôznych uhlov, sťahovať brucho, vytŕčať zadok a hneď tvoja postava vyzerá na nepoznanie. Tiež by sa vtedy mohla začať ktorákoľvek žena s tebou porovnávať, avšak ona chuderka nevie, že tak vyzeráš možno 10 minút z celého tvojho dňa. Aj to len kvôli fotke. Je zaujímavé, ako dokáže jedna fotka narobiť rozruch v našej hlave. Niekedy sa dokonca my samy cítime horšie, keď nevyzeráme stále tak, ako by sme chceli. Tak, ako na tých fotkách. So stiahnutým bruchom či perfektnými nohami.

Lenže, zlatíčko, to je v poriadku a každý normálny človek to vie. Každý vie, že dokonalosť neexistuje. To len naša myseľ má občas potrebu vytvárať si akési ideály. V dnešnej dobe už napríklad aj mladé dievčatá odmietajú jedlo, a to len preto, že vidia všetky tie krásne modelky. Majú komplexy samy zo seba. Každá z nás si tým určite aspoň raz prešla. Týmito pocitmi a náladami.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Tí, ktorí po sebe zanechajú spúšť

Každá žena raz určite na kompliment odpovedala vetou “ďakujem, ale nemyslím si”. Veľa ľudí si myslí, že to ženy tvrdia zato, aby im niekto neustále tvrdil opak. Možno to však chceme počuť, aby sme tomu konečne uverili. Lenže tu vôbec nejde o to, čo si o nás myslia druhí. Ide len o nás a náš pocit. A ten náš pocit a vnímanie nezmení nikto, nikoho pochvaly, ale len my samy. Spočiatku to môže byť ťažké, no všetkému treba dať čas.

Začni sa vnímať ako osobu, ktorú by si mala obdivovať najviac zo všetkých.

Všetko je tak, ako má byť. Máš všetko, čo by si mala mať. Ty máš predsa kvôli niečomu rovné či kučeravé vlasy. Začni milovať svoje plnšie boky či menšie prsia. Ak ti to trochu pomôže, skús začať cvičiť, skoč ku kaderníčke či kozmetičke, nakúp si nové oblečenie. No nechci na sebe silou mocou meniť niečo, čo sa zmeniť nedá.

Začni na sebe milovať každý jeden detail. To, či sa zbožňuješ, je jedna z najdôležitejších vecí. To ty so sebou žiješ celý život a nikto iný. To ty prežívaš všetky chvíle, zvládaš rôzne problémy a stále si tu. Buď za to vďačná a buď na seba konečne právom hrdá. A nezabudni, že najkrajšou ženou si ty sama.

coverphoto: thoughtcatalog.com

Facebook komentáre