Prečo si vlastne s ním? 

Otázka, ktorú sa ma moji známi pýtali občas častejšie ako čokoľvek iné.

Pretože ho milujem… Pretože večer, nech bol môj deň akokoľvek zlý, keď si k nemu ľahnem do postele, cítim pokoj. Cítim, že je všetko v poriadku. Som šťastná… Znela moja odpoveď a oni len mávli rukou.

Rozumela som im.

Vedela som, prečo sa pýtajú to, čo sa pýtali. No nemohla som si pomôcť. Vedela som, že som skutočne zaľúbená práve preto, že som nevedela konkrétny dôvod, prečo daného človeka milujem.

Mohla som povedať, že je pekný, vie byť milý, je medzi nami iskra, neviem, hocičo. Ale nikdy som to nepovedala. Pretože to neboli skutočné dôvody. Ja som ho skrátka milovala. Takmer od prvého momentu. Bodka.

pinterest.com

Problém bol inde. On totiž očividne nemiloval mňa. Mal ma rád, to áno, ale láska to nebola. Miloval to, že ho milujem.

Takmer nikdy sa ma neopýtal, aký som mala deň.

Takmer stále som pri ňom mala pocit, že nie som dosť dobrá, dosť pekná, dosť niečo.

Neskutočne som žiarlila, pretože som mala dôvody, verte mi.

V ničom ma nepodporil. V ničom mi nepomohol. Nebol mi ani dobrým priateľom.

Nemohla som sa o neho oprieť, nieže tam pre mňa nebol, keď som ho potrebovala, on tam vyslovene byť pre mňa nechcel. Keď som mala zlú náladu, nerozveselil ma, ale vyhýbal sa mi. Keď som ochorela, nepostaral sa o mňa, ale pozeral sa na mňa ako na klbko baktérií, ktoré je na príťaž. Skrátka.. nič moc. No ja, aj keď som to všetko videla, snažila som sa na jeho správanie nájsť ospravedlnenie. Pretože ešte aj jeho správanie som dávala za vinu sebe. Že je taký, lebo ja nie som dosť nejaká…

Občas nastali chvíle, keď sa mi otázka, prečo si sním, dostala naozaj pod kožu a ja som začínala uvažovať. No potom spravil nejakú maličkosť a moje srdce všetky pochybnosti zavrhlo a pišťalo radosťou, ako sa konečne kvôli mne mení… (Čo bola, samozrejme, somarina.) Urobil pre mňa niečo milé v praxi hlavne vtedy, keď mal výčitky svedomia.

Bolo to všetko také zrejmé a bijúce do očí, no ja som nič vidieť nechcela.

Naozaj nechápem, prečo som sama pred sebou tak zatĺkala. No dobre, chápem. Bola som zamilovaná ako nikdy v živote a bála som sa o tú lásku prísť. No potom mi to došlo. Som zamilovaná do lásky, ktorú cítim, nie do neho ako do osoby.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Žena, ktorá sa rozhodla byť sama

Veď ako by som aj mohla milovať človeka, ktorý mi robí všetky tie hrozné veci. Ako by som mohla celou dušou oddane milovať niekoho, kto si ma neváži ani len ako človeka, nie to ešte ako ženu, ktorú ľúbi.

Je to tá najťažšia vec v živote, odpútať sa od niekoho, pri kom sme prvý krát pocítili, čo to znamená milovať, no bohužiaľ taký je život a my už nie sme malé deti. Nemôžeme na rozprávky veriť donekonečna.

pinterest.com

Nemôžeme žiť v predstave, že keď napríklad veľmi chceme, aby bolo slnko zelené, tak sa takým aj stane. No nie. Na svete sú fakty, ktoré musíme prijať, či sa nám páčia alebo nie. Pretože nie všetko na tejto zemi môžeme ovplyvniť. S niektorými vecami sa musíme jednoducho zmieriť a vyrovnať.

A časom dokonca pochopíme, že sme urobili správnu vec. Pretože úprimne? Keď ho dnes stretnem, pár rokov po našom rozchode, pozerám sa na neho, ale už akosi nevidím to, čo tam bolo predtým. Už si neviem predstaviť, že by som si k nemu večer ľahla do postele úplne nahá a bezbranná, a cítila nejaký “pokoj”. Toho človeka dnes vidím takého, aký naozaj je, a pravdepodobne by som dnes vedľa neho ani nezažmúrila oko.

Preto som si viac než istá tým, že som milovala lásku a veci s ňou spojené…

Nie jeho. Nechcela som prísť o ňu, nie o neho. Lebo som sa bála, že to viac nezažijem. Že už to nepríde. Lenže ono to prišlo… Znovu. Opäť… A najväčšia chyba, ktorú som urobila, bolo, že som sa ako slepá držala zubami nechtami toho zlomeného vzťahu v minulosti, ktorý už dávno bol v slepej uličke.

A tak ťa prosím, skutočne sa zamysli nad tým, prečo si stále s ním. Prečo si stále s ním, ak ti tá “láska viac berie ako dáva? Ak ťa viac bolí ako teší. Prečo si s ním, ak plačeš? Prečo si s ním, ak sa musíš doprosovať jeho pozornosti? Prečo si s ním, keď vlastne nie si šťastná? Prečo si s ním?

Viem, že láska by nemala mať konkrétny dôvod. Áno, tak sa to hovorí a je to pravda. No jeden dôvod by mať mala určite. 

Mala by byť naplno opätovaná…

coverphoto: Photo by Allef Vinicius on Unsplash

Facebook komentáre