Len čas a skúsenosti nás naučia, kto je tu pre nás, kto je tu, aby nám pomohol, aby nás podporil, potopil, utopil či zachránil. Myslím si, že každý jeden človek, ktorý nám skríži v živote cestu, má dôvod, má význam, má silu, má slabosť, má všetko, a pritom nič. Púšťame si ľudí do našich životov a veríme, že s nimi niečo zažijeme. Dajú nám lásku, dajú nám silu, dajú nám nádej, dajú nám spomienky. Niektorí nám dajú chvíľkové momenty, niektorí nám dajú večné okamihy a niektorí nám dajú poučné chvíle. Občas sú dobré a občas sú aj zlé.

Ale do života patrí bilancia. Nemôžem chcieť dobré, ak za to nezaplatím. V živote neexistujú peniaze, nemôžeme zaplatiť milióny za radosť, aj keď si radosť vieš kúpiť, vieš si kúpiť čokoľvek za peniaze, ale ako veľmi je to to pravé? Za pravé spomienky, za pravú radosť, za pravú lásku musíš zaplatiť životom. Musíš trpieť, aby si sa tešil, musíš, plakať aby sa smial, musíš spať, aby si sa zobudil. 

unsplash.com

Tak to vždy bolo. Za pravé a dobré veci sa platí… 

A takisto aj za ľudí, pokiaľ chceš mať v živote pár pravých, musíš tam mať aj pár nepravých. Musíš sa popáliť v priateľstvách, aby si videl tých pravých, musíš sa sklamať v láske, aby si si začal naozaj vážiť tú skutočnú. Pokiaľ neuvidíš a neokúsiš to zlé, nikdy si plne nedokážeš vážiť to pravé a krásne. Po každom daždi vyjde slnko, ale len počas búrky si uvedomujeme, aké vzácne je slnko, avšak si uvedomujeme, že aj búrka je dôležitá. 

A tak do môjho života vstúpilo niekoľko búrok, v niektorých som sa rozhodla tancovať, niektoré búrky boli tak silné, že som sa pred nimi nevedela skryť a pohltili ma, v niektorých som len stála a vedela, že keď sa skončia, zasvieti slnko, v niektorých naďalej stojím a čakám. Moje najobľúbenejšie sú tie, v ktorých tancujem. Lebo vraví sa, že nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť horšie, a pokiaľ nejde o život, nejde o nič. 

unsplash.com

Samozrejme, ľahko sa mi píše, lebo niekedy sa aj ja v tej búrke cítim, ako keby mi o ten život išlo, umieram spolu s dažďom… 

Ale tentokrát prišiel do môjho života tak zvláštny moment, tak silný moment, že zrazu verím v lepšie dni. Som motivovaná, vnímam svet inak, do môjho života sa vracajú ľudia, ktorí tam vždy boli, vždy to bolo silné, ale zabudla som na to. Zrazu vidím to správne. A aj keď stojím v búrke, nebojím sa, zrazu sú okolo mňa ľudia, ktorí mi držia dáždnik, a ja neverím, že práve títo ľudia prešli toľkú cestu a prišli za mnou len preto, aby mi ten dáždnik podržali. 

Stoja tam so mnou, usmievame sa spolu a ja sa rozhodnem, len nech spolu tancujeme. Objímajú ma a ja viem, že všetko bude lepšie, že všetko bude v poriadku. Viem, že moje ubolené a zlomené srdce nájde lásku. Viem, že moje uplakané oči sa budú znova smiať. Viem, že môj roztrasený hlas bude znovu rozprávať.

Viem, že moje zrazené ja bude novým lepším ja. 

unsplash.com

Občas v našich životoch len začne pršať, avšak časom sa z toho stane búrka… 

Plná hromov a bleskov a my sa bojíme, my chceme ochranu a nevieme ju nájsť a vtedy prichádzajú naši priatelia. Som nesmierne, ale nesmierne vďačná za tých svojich. Ktorí počúvajú o mojich trápeniach dookola, hľadajú odpovede, aj keď ich majú, premýšľajú spolu so mnou a hlavne ma držia za ruku, pomáhajú mi a prajú mi to. Robia nemožné, aby som bola šťastná, posielajú mi všetku energiu sveta, modlia sa za mňa a tešia sa z každej mojej iskričky v očiach. 

Pre takých ľudí sa oplatí smiať, pre takých ľudí sa oplatí kúpiť víno, pre takých ľudí sa oplatí cestovať na koniec sveta a byť s nimi, pre týchto si človek vždy musí urobiť čas. 

Nehľadáme si čas, my si ho robíme. Vytvárame si priority alebo si len ten čas vypĺňame prioritami. Nechcem byť výplňou, chcem byť prioritou. Chcem byť človekom, s ktorým chcú byť, nie človekom, ktorý je im dobrý, lebo nemajú s kým byť. 

unsplash.com

Mnoho ľudí našimi životmi prešlo, len pár ľudí zanechá stopu… 

Niektoré stopy sa premenia na jazvy, ktoré tam zostávajú. Niektoré spomienky sa premenia na veselé jazvy, ale i bolestivé jazvy. Avšak to je len pripomienka života. Zaplatenie. Poučenie. Odmena. Nikdy som to nevidela jasnejšie ako teraz. Nikdy som si nevážila dobro ako teraz, lebo posledné mesiace som platila nesmierne veľa. 

Lenže dnes som sa naučila usmievať sa. Prijala som život taký, aký je, a verím, že všetko bude v poriadku. Možno to nebude také, aké chcem, avšak čo keď to bude omnoho lepšie? Čo ak to bude omnoho krajšie, ako si prajem, a to, o čom som snívala, je len slabá odmena, ktorú očakávam. Som odhodlaná veriť v to lepšie, lebo odkedy sa snažím aspoň svojím úsmevom zlepšiť deň druhým, zisťujem, že aj tí druhí zlepšujú ten deň mne. 

Každá akcia vyvolá reakciu… 

Záleží len od nás, aké pocity, lásku, nádej, slzy, radosť či smútok do toho vložíme. Žiadna emócia nezostane nepovšimnutá a neocenená.

Rozhodla som sa tešiť zo života, ako najlepšie viem.
Rozhodla som sa tancovať v daždi, pokiaľ smiem.
Viem, že všetky moje slzy sa raz na smiech premenia,
moje dobré či zlé spomienky, sa na jazdy zmenia.
Naučím sa žiť so smútkom i radosťou,
jedine láska bude mojou slabosťou.
Každý príbeh má svoje výskoky i pády,
ale sľubujem Vám, vždy z toho vyjdeme ako dámy.
Budeme sa spolu smiať, plakať, jesť i piť
a naučíme sa, ako v živote nikdy bez seba nebyť.

Autor: browneyes

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Možno to znie zvláštne, ale zlé dni nám dodávajú silu

Coverphoto: Photo by Eunice Stahl on Unsplash

Facebook komentáre