21. Storočie. Neprejde deň, aby som nenatrafila aspoň na jeden článok, obrázok alebo múdry status o tom, aká je táto doba skazená, ako sa každý s prepáčením podjebáva na každom kroku a ako nikto nechce mať vzťah, lebo…
Tak sa zamýšľam… ako môže naša generácia hovoriť o skazenej dobe, keď tú dobu tvoríme my?
Sme to my, čo nevedia povedať úprimne do očí, keď niečo nefunguje.
Sme to my, ktorí klameme jeden druhého a hráme sa na niečo, len kvôli nášmu egu. Sme to my… každý jeden z nás a nikto iný. Čo tak si postaviť zrkadlo pravdy a zamyslieť sa?
Ako chceme zmeniť dobu, keď nedokážeme zmeniť seba?
Skúsme sa zamyslieť… ty, ty a ja to urobím tiež… prečo to dospelo až sem? Do štádia, kedy naozaj nepočuješ nič iné, iba to, ako spáva táto s týmto a keď sa, nedajbože, niekto pokúsi o plnohodnotný vzťah, tak je hneď vysmiaty, lebo veď také už dnes neexistuje, to sa nenosí.
A pýtam sa, čo sa teda nosí? Chodiť na diskotéky každý víkend a hľadať tam chvíľkové potešenie? Lebo veď tá samota občas udrie a treba mať aspoň nejakého „chudáka/chuderu v rezerve“.
Nosí sa byť vo vzťahu, kde sa jedna strana pretvaruje, len aby neostala sama? V ktorom si po večeroch budeš honiť ego (prinajlepšom len ego) na internetových zoznamkách, kým tvoja láska bude zaspávať vedľa teba s pocitom, že si všetko, čo má?
Nosí sa dnes hrať sa na kariéristov a na chladné bytosti, ktoré lásku nepotrebujú a ktoré musia neustále mať v hľadáčiku ďalších troch ľudí, lebo čo ak nám to s tou našou „láskou“ predsa len nevyjde a potom, samozrejme, nemôžeme zostať sami.
Nechcem rozdávať múdrosť, lebo sama nie som bezchybná. Prešla som si takmer všetkým, čo som tu opísala, až som si jedného dňa uvedomila, že víkendoví párty chalani mi nestoja ani o to, aby som si ich uložila do mobilu. Že klamstvá dlho nevydržia a byť s niekým „len tak“ je oveľa horšie, ako byť sám.
Zistila som, že radšej si na „ľúbim ťa“ počkám, ako dlho bude treba, akoby som to mala počuť od osoby, ktorá to nemyslí vážne. Lebo dnes sa každý zahadzuje slovami, ktorých význam absolútne nechápe.
Radšej budem chodiť do kina, na víno a na výlety s najlepším kamarátom, akoby som mala klamať samu seba, že som s niekým šťastná a nie som.
Nepotrebujem fotku na FB každý deň ani trápne tričká s nápisom king a queen. Bola som queen pred tebou a zaručujem ti, že ňou budem aj po tebe.
V tomto „skazenom“ storočí by som len chcela nájsť človeka, ktorý nemusí vypiť fľašu alebo nemusí byť nadržaný dve noci, aby si na mňa spomenul.
Niekoho, komu môžem povedať všetko a nebude ma súdiť, lebo bude vedieť, že minulosť už aj tak nezmeníme. Vážila by som si človeka, ktorý by sa nebál pravdy a nebál by sa priznať svoje pocity, ktorý by nepotreboval výhovorky a ktorý by ma bral takú, aká som.
Chcela by som najlepšieho kamaráta, ktorý bude presne vedieť, že keď mu poviem, že je idiot, bude to z lásky.
Je to predstava možno naivná. A možno si povieš: „a čo za to, moja pekná?“.
Môžem ti garantovať, že ja poznám vážnosť slov vernosť aj ľúbim ťa a presne viem, kedy ich použiť. Tiež ti garantujem, že aj keď som možno totálne spadnutá na hlavu, keď sa zaľúbim, môj vesmír získa nový stred a budeš ním ty.
Budem mať chuť to kričať do celého sveta, aby to počul každý, a budem ťa mať rada aj so všetkými chybami, aj keď budeš tiež spadnutý na hlavu, alebo sa budeš opúšťať o štvrtej ráno. Jediné, čo žiadam, je vernosť… a tá sa v dnešnej dobe hľadá ťažko.
Neviem, kedy tento muž do môjho života príde. Ale viem jedno… kým zas budem niekomu veriť na 100%, bude to dlhá cesta, ktorá, ale verím, bude stáť za to.
