Mám za sebou viacero vzťahov. Nebolo ich príliš veľa, skôr by som povedala, že vzhľadom na môj vek tak akurát. A všetky tie lásky, ktoré som horko-ťažko kedysi uzavrela, mali čosi spoločné… Niečo mi brali. Niečo, čo dnes vnímam ako dosť podstatné. Niečo, čo by som teraz, po toľkých skúsenostiach, už dobrovoľne nikomu neodovzdala. Bolo to čudné – nachádzať v láske bolesť, neistotu a sklamanie a napriek tomu v tom pokračovať.

V týchto dňoch som si istá, že to nemôžem nazvať skutočným vzťahom. Ani jednu tú lásku predtým. Áno, milovala som… Ale bola to láska s prímesou trpkých a jedovatých ingrediencií. Bol to cit, v ktorom som hľadala presne to, čo tam nikdy nebolo, no ja som nástojila, že to tam raz objavím.

unsplash.com

Niektoré vzťahy sú ako boj s veternými mlynmi…

Snažíme sa v nich o niečo, čo nikdy nedosiahneme. Proste to nefunguje – z dôvodov, ktoré nám budú známe až omnoho neskôr, keď znovu nadobudneme triezvy pohľad. Pretože to jednoducho nejde. Pretože z niekoho, koho sme mali stretnúť len na chvíľu, sa snažíme silou-mocou urobiť toho pravého.

V prvom vzťahu som čakala, kým sa ten druhý nájde. Nenašiel sa doteraz… Čakala som, kým dospeje nevediac, že niektorí ľudia nedospejú nikdy. V druhom vzťahu som si siahla na dno vlastnej sebaúcty. Stále som bola „nikto“ – tá ktorá musí ešte toľko pochopiť, tá, čo nemá nárok na vlastný názor. Bola to láska bez rešpektu, bez úcty a vzájomnej lásky, ktorej som sa napriek tomu, že som sa v nej necítila komfortne, nechcela vzdať.

A v každom vzťahu som dúfala, že bude mojím posledným. Hľadala som v nich niečo, čo tam nikdy nebolo, a bála som sa ich konca, akoby zároveň znamenali koniec celého sveta. A vlastne znamenali… Boli to konce sveta, v ktorých som sa ocitla vplyvom nedostatočnej sebalásky.

unsplash.com

Konečne viem, aký je to pocit…

Ten pocit, keď sa mi milujúc v hlave nevynárajú žiadne otázky. Keď sa nemusím zamýšľať nad tým, čo cíti on, pretože o pravosti jeho citov nemám žiadne pochybnosti.
Ten pocit, keď sa nemusím štylizovať do póz, ktoré mi nie sú prirodzené.
Ten pocit, keď sa cítim pochopená, a to aj vo chvíľach, kedy sama sebe nerozumiem.
Ten pocit, keď nemusím nič vysvetľovať, stačí len to, že som.
Ten pocit, keď ma spolužitie s mužom nenúti do neustálej obhajoby.
Ten pocit, keď sa ma niekto zastane ešte skôr, ako pochopím, že sa musím zastať seba.

Ten pocit, keď… Je láska jednoducho láskou. Keď všetko klape tak, ako má. Keď to proste funguje a ja sa nepokúšam hlavou preraziť múr. Keď ma vzťah neoberá o energiu, ale dáva mi ju vtedy, keď mi najviac chýba. Ak by som zostala v hociktorom predošlom vzťahu, nikdy by som tento pocit nezažila. Stala by som sa jednou z množstva žien, ktoré celý život veria, že si iný, lepší a láskyplnejší vzťah nezaslúžia.

To je ten pocit, ktorý želám každej jednej z nás. Aby raz stretla niekoho, koho stačí len milovať. Aby sme všetky jedného dňa pochopili, že vzťahy predtým nám za to úsilie vôbec nestáli.

Autor: Lena

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
City už asi nie sú v móde

Coverphoto: Photo by Naitian(Tony) Wang on Unsplash

Facebook komentáre