Zo začiatku si myslíš, že je to láska. Lebo cítiš motýle v bruchu, vzrušenie, túžbu. Lebo ho potrebuješ. Lebo sa nevieš dočkať ďalšieho stretnutia, ďalšej správy, ďalšej nádeje. Až neskôr si začneš uvedomovať, že to nie je láska, čo ťa pri ňom drží. Je to niečo iné. Hlbšie. Temnejšie. Viac o tebe než o ňom.
Závislosť…
Závislosť neprišla naraz, v jednej jedinej chvíli. Bolo to postupné. Zvykla si si, že je ticho. Že je neprítomný. Že jeho nálady určujú atmosféru vašich dní. Zvykla si si na neistotu. A najhoršie je, že ti tá neistota začala pripadať ako normálna. Ako láska. Veď predsa, ak by nič necítil, nevracal by sa. Ale vracia sa len vtedy, keď vie, že ešte stále čakáš.
unsplash.com
Nie je to láska, keď ťa niekto drží v napätí a necháva ťa hádať, čo k tebe cíti…
Nie je to láska, keď sa musíš premáhať, len aby si pri ňom prežila ďalší deň.
Nie je to láska, keď sa hanbíš kamarátkam povedať pravdu, pretože by ti znovu povedali: „Už dosť.“
Závislosť na človeku je ako závislosť na akejkoľvek inej látke. Vieš, že ti škodí. Vieš, že ti berie farby zo života. A predsa ho potrebuješ. Potrebuješ ten krátky moment, keď sa na teba usmeje. Keď sa na pár hodín „správa normálne“. Keď ti dá aspoň kúsok zo seba, len aby si ho znovu mohla milovať celého. Ale ty ho už vlastne ani nemiluješ. Len si závislá na tom kolotoči – odmietnutie, nádej, ilúzia, a znova a znova.
Možno sa hanbíš, že si sa do toho dostala…
Že si to dopustila. Ale skutočne v tom nie si sama. Závislosť na nezdravom vzťahu je pasca, do ktorej spadla nejedna žena s dobrým srdcom a úprimnými úmyslami. Lenže to, že ty miluješ úprimne, ešte neznamená, že on miluje aspoň sčasti.
Ak sa neozve, prežívaš abstinenčný syndróm. Ak ťa ignoruje, cítiš sa, ako by ti niekto ukradol dušu. A keď sa vráti? Uľaví sa ti. Ale len na chvíľu. Lebo to šťastie netrvá dlho. Lebo je dávkované. Lebo si len figurína, ktorá ožíva, keď sa mu to hodí. A ty… ty sa medzitým rozpadávaš.
Toto nie je romantika. Ani osudový príbeh. Toto je závislosť…
A ako každá závislosť, aj táto sa dá liečiť (a musíš ju začať liečiť). Ale iba ak sa rozhodneš prestať veriť, že tvoja láska ho zmení. Prestaneš dúfať, že raz to pochopí. Prestaneš si ospravedlňovať všetko, čo ti robí, len preto, lebo občas je milý. Vyliečiš sa vtedy, keď si povieš: Nie preto, že by som ťa prestala milovať… ale preto, že som začala milovať seba.
Odvykačka bude bolieť. Bude ťa lákať ho kontaktovať, dávať mu poslednú šancu, hľadať znaky zmeny. Ale každý návrat je len ďalšou dávkou, ďalším zlyhaním. A čím dlhšie zostaneš v tomto bludnom kruhu, tým ťažšie sa ti z neho raz vystúpi.
Závislosť nie je tvoja vina. Ale uzdravenie je tvoja zodpovednosť. A ty na to máš. Aj keď tomu zatiaľ neveríš.
Coverphoto: pexels.com
Ak sa ťa čo i len jedna veta dotkla na citlivom mieste, potom som knihu napísala i pre teba. Stretni sám seba 2 nájdeš na tomto odkaze. V prípade, že si nečítala jednotku, nájdeš ju TU, alebo si obe knižky môžeš objednať vo výhodnom sete.
