Chybou bolo, že som nedala životu čas. Čas na to, aby mi dokázal, že sa nezmýlil, že mi nechcel nijako ublížiť… Len ma chcel nasmerovať tam, kde som vždy chcela byť, a ja som sa na ceste, kam ma zaviedol, stratila. Bolel ma každý nádych, každé jedno ráno, ktoré mi trpko pripomenulo, že to, čo ma bolelo včera, nebolo zlým snom… Bola to realita. Chybou je, že som v tieto dni stratila i to, čo mi malo zostať. Nádej. Nadhľad. Silu ísť vpred, i keď som nevedela, čo ma čaká…

Chybou bolo, že som preklínala život bez toho, aby som mu poskytla priestor na vysvetlenie. Na to, aby mi dokázal, že to so mnou nemyslí zle, len to v tejto chvíli tak vyzerá, pretože som prišla o niečo, na čom som tak lipla. Chybou bolo, že som mu vlastne ani neverila, že sa ten priestor raz naskytne.

unsplash.com

Tak, prosím, nerob rovnakú chybu ako ja…

Nezanevri na všetko a na všetkých len preto, že to dnes nejde podľa tvojich predstáv. Nechci vedieť, prečo sa to stalo, nechci to vedieť teraz hneď. Isté vysvetlenia totiž potrebujú istý čas. Čas na to, aby ti nielen povedali, prečo… Ale aby ti ukázali, prečo… Aby mali možnosť podoprieť svoje tvrdenia reálnymi pocitmi, osobami. Reálnou láskou, ktorú budeš zažívať tu a teraz. To je dôvod, prečo nepoznáš všetky odpovede hneď. Pretože dnes, keď to bolí, by si im neverila. Pretože akékoľvek vysvetlenie by ti prišlo ako lacná výhovorka, ako gýčové klišé.

Nepýtaj sa prečo. Pretože teraz budeš samu seba klamať. Pretože dnes by si cez bolesť nevidela nič. Pretože tie najdôležitejšie odpovede si žiadajú čas a úprimnosť. A na tú nenazbieraš síl, ak ťa bolí srdce. Ak to bolí, nepriznáš si, že si niekomu dala viac, ako si mala. Ak niekoho stále miluješ, nebudeš ochotná nahlas si pripustiť, že tento vzťah ťa len využíval. Dnes preto nie je ten čas klásť si otázky. A tak ťa prosím, keď cítiš bolesť, nauč sa nič sa nepýtať. Nauč sa len ísť. Bez otázok, ktoré by ťa zastavovali, nútili obzrieť sa a pripútali tam, odkiaľ musíš odísť.  

Nauč sa povedať si: okej, teraz ničomu nerozumiem, ale je to v poriadku. Teraz tomu ani rozumieť nemôžem. No raz, keď všetko prebolí, dozviem sa, prečo. Prečo som si týmto prešla. 

unsplash.com

Len sa pohni ďalej…

Bez otázok a zbytočného premýšľania. Pohni sa ďalej a nič neočakávaj. A ono to príde samo… Prídu dni, kedy zistíš, že to už vieš. Že už vieš, prečo ti niekto naposledy zdvihol telefón a viac sa nikdy neozval. Už budeš vedieť, prečo niektorí ľudia odišli a nedali ti žiadne vysvetlenie. Už ti bude jasné, prečo si niekto zvolil klamstvo a faloš pred skutočným priateľstvom, skutočnou láskou. Prečo tým, ktorým si dala všetko, sa to málilo…

Keď to bolí, nechceme počuť, že to nebolo pre nás to pravé.

Len sa pozrieš okolo seba, nájdeš tam ľudí, ktorí budú odpoveďou sami osebe. Viac už nebudeš musieť hľadať pravdu ani vysvetlenia. Budú ukryté v tvári niekoho, koho by si nestretla, ak by si si neprešla obdobím plným otázok a bolesti.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Keď ten „lepší“ stále nechodí

Teraz to bolí… Veľmi. No neskôr pochopíš, že to inak byť ani nemohlo.

Coverphoto: Photo by Maksim Istomin on Unsplash

Facebook komentáre