Každý z nás pôsobí inak, a pritom si to, ako ho druhí vnímajú, vôbec neuvedomuje. Jednoducho sa dostane do kolobehu bežného života, ktorý ho tak pohltí, že sa vôbec nezamýšľa nad tým, či mu ostatní dokážu naozaj porozumieť. Berie, čo mu život dáva, a občas len pokrúti hlavou, prečo sa mu opakovane dejú isté veci, no stále nevidí dôvod pátrať po príčine kdesi v hlbinách svojej duše, pretože na to jednoducho nemá čas…
A tak si všetci beháme po svete nevediac, že väčšina ľudí, s ktorými sa stretávame, má o nás mylnú mienku. Ak by nám niekto opísal, akí v skutočnosti sme a ako na druhých pôsobíme, sami seba by sme mnohokrát nespoznali. Veď ten obraz, na ktorý sa ľudia dívajú, s nami predsa nemôže mať nič spoločné.
unsplash.com
Práve preto nedostávame to, po čom túžime…
Navonok chladné osobnosti premýšľajú nad tým, prečo sa ich iní boja. Prečo prešli roky a oni nemali žiaden vážny vzťah, pričom túžia iba po jednom – občas mať pocit, že keď sa ich svet raz nadobro zrúti, budú mať pri sebe niekoho, kto si k nim prisadne, a v hromade črepín bude spolu s nimi hľadať zachovalé kúsky.
Pocit, že nie sme na všetko sami, potrebuje každý z nás. A rovnako si ho všetci aj zaslúžime. No len malá časť tých, ktorí to najviac potrebujú cítiť, to dáva aj najavo. Väčšina to navyše nevedomky zastiera vzhľadom nezávislej a nedobytnej osobnosti, pred ktorou má každý až priveľký rešpekt na to, aby jej preukázal svoje city.
Kto teda potrebuje lásku najviac?
Po láske túžime všetci. Každý z nás chce byť milovaný. No tí, ktorí ju najviac potrebujú, sú zároveň i tými, komu je láska poskytovaná najmenej.
Pretože sú „chladní.“
Pretože si na všetko vystačia osamote.
Pretože zvládnu všetko bez pomoci iných.
Avšak treba si niečo uvedomiť… Oni nemajú inú možnosť. Nedostali na výber, či chcú ťažké časy vo svojom živote prekonať, alebo nie. Jednoducho museli. Časom sa podvedome naučili na nikoho sa nespoliehať ani nežiadať o pomoc. A tak im to dnes na um ani len nezíde, no kdesi v kútiku dušu vedia, že keď raz v niekom nájdu oporu, poriadne sa im uľaví.
unsplash.com
Nebojme sa milovať tých, ktorí pôsobia, že si na láske „nezakladajú“…
Mnohokrát sa neodvážime prejaviť svoje city, pretože si myslíme, že je niekto príliš samostatný či sebaistý. Proste nevysiela signály, že by sa zložil na zem po jednom vyznaní lásky. Ale viete… Práve tí, čo navonok vyzerajú, akoby lásku k životu vôbec nepotrebovali, ju potrebujú najviac.
Viac ako ktokoľvek iný túžia, aby sa niekto postavil vedľa nich a povedal, že sa už nemusia toľko „starať“. Že mnoho vecí pôjde ľahšie vo dvojici a konečne majú možnosť s niekým zdieľať pekné aj menej pekné momenty. A vtedy práve tým najsamostatnejším a najchladnejším ľuďom odľahne. Pretože to znamená, že viac nemusia deň čo deň vydávať zo seba maximum a občas si môžu dovoliť „zložiť sa“.
A láska je presne o tom… O pocite, že aj keď sa zlomíme, stále budeme nezlomní. Lebo nám postačí pozrieť sa navôkol, kde zahliadneme osobu, vďaka ktorej si budeme istí tým, že ak náhodou niečo nezvládneme, stále nemáme dôvod vzdať sa.
Coverphoto: Photo by Valerie Elash on Unsplash
