Prvá vec, ktorú by som ti chcela zopakovať, pretože si ju už určite počula, je, že nikdy nie sme úplne sami. Vnútri svojho srdca vieš, že sú tu ľudia, ktorí ťa milujú, ktorí ťa podporujú a stoja za tebou. Ľudia, na ktorých sa aj po tom všetkom môžeš obrátiť a veriť, že sú k tebe úprimní, nech sa deje čokoľvek. Nech spravíš čokoľvek, nech sa cítiš akokoľvek, stoja pri tebe a dodajú ti silu, keď ju potrebuješ.

Lebo všetci občas potrebujeme niekoho, kto sa o nás postará, kto nám daruje úsmev, keď nám chýba. Niekoho, kto nás má rád, nech sme akokoľvek zlomení…

Niekoho, kto vie o nás takmer všetko a má nás rád stále rovnako…

pinterest.com

Možno to znie trošku klišé, možno tomu stále niekto neverí, no všetko sa deje z nejakého dôvodu. Nič sa nám nedeje iba tak.

To, že niekto vošiel do tvojho života, niekto, kto sa tváril, že tu už bude navždy, niekto, komu si dôverovala, a potom z ničoho nič len tak odišiel, má svoj dôvod. Aj to, že ťa to bolí, má význam.

Veď predsa by sme netrpeli len tak… pre nič.

Možno mi nebudeš vôbec veriť, nebudeš chcieť uveriť tomu, čo hovorím. Veď ťa nepoznám, neviem, ako sa cítiš, čo prežívaš, kto ti ublížil a ako veľmi. Koľko nocí už nedokážeš spať, koľko dní sa už neusmievaš.

Možno si myslíš, že nerozumiem tvojim pocitom, že nerozumiem, ako to bolí, veď nie som to ja, ktorá je zranená. Veď nie som to ja, ktorej sa to stalo.

Možno si hovoríš, ako by to mohol vôbec niekto chápať? 

No ver mi, všetci sa tak občas cítime. Všetci sa v tomto môžme pochopiť, pretože všetci strácame ľudí, ktorých milujeme. Ľudí, ktorí sa nám zarezali do srdca, no neostali tam navždy. Neviem presne, ako sa teraz cítiš, aj keď by som to chcela vedieť. No chcem ti povedať, že aj ja sa často cítim sama, cítim sa akoby práve mne nikto nerozumel.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Budujme si prístav, nie väzenie

No nie je to tak. Len si to občas myslíme. Občas sa tak cítime, všetci… Tak, že k nikomu nepatríme. No patríme a stále sme milovaní.

Občas sa z najlepších stanú najhorší

pinterest.com

Áno, stáva sa to. Neviem prečo, keď si myslíme, že máme vedľa seba toho najlepšieho priateľa, bodne nám nôž do chrbta práve on. Možno sa mýlime my, možno je to len dobrý herec. Možno nás jednostranná láska občas zaslepuje a preto sme potom takí prekvapení z toho, čo sú ostatní schopní urobiť nášmu srdcu.

Hovoríme si: Akoto, že mu na nás nezáleží tak, ako nám na ňom? Veď predsa keby áno, neurobil by nám to, čo urobil…

Možno je dobré, že ukázal svoju pravú tvár a my si už nemusíme živiť hada na hrudi. Možno je to tak lepšie, možno tým, že odišiel, urobil jedinú správnu vec.

Všetci sme len ľudia, ktorí chcú mať vedľa seba priateľa, ktorý sa na neho nevykašle. Ktorý ho neopustí pri prvom probléme, ktorí ho nenechá samého, nikdy.

Občas to trvá, kým ho nájdeme, občas sa zdá, že ho niet. No len vďaka tým, ktorí tu boli len na chvíľku, si ho budeme vedieť vážiť, budeme ho vedieť oceniť a podporiť tak, ako on podporuje nás. Lebo svet bez priateľov nie je taký, aký by sme ho chceli. Nie je úplný, nemôžme byť šťastný bez niekoho, kto sa bude úprimne radovať s nami.

Veď aké by to bolo, byť na všetko sám… Preto sa obklopuj ľuďmi, ktorých miluješ a ktorí milujú teba. Ľuďmi, ktorí tu sú a neodídu…

Tento druh lásky je takisto potrebný, ako každý iný a robí náš život jednoducho jednoduchší. 

coverphoto: pexels.com

Facebook komentáre