Keď sme na stránke začali publikovať aj vašu tvorbu, nikdy by nám nenapadlo, že jej raz bude toľko, až si vyžiada samostatné profily na sociálnych sieťach. Dnes už zverejňujeme články od vás každý deň a mnohokrát sa nám počas čítania roztrasú ruky či zvlhnú oči. Vy nám často hovoríte, že vám píšeme z duše. A presne to zažívame i my. Občas máme pocit, že ste za nás vyjadrili to, čo sa už dlho odohráva v našej duši. Pretože síce za deň povieme tisícky slov, o pocitoch sa hovorí najťažšie… Dnes sme pre vás pripravili výber citátov, ktoré sme našli vo vašich článkoch – v úlomkoch vašej duše.
Drahá žena, nezabúdaj, prosím, na to, že nemôžeme celý život stáť na prahu dverí a báť sa ich zavrieť. Nemôžeme neustále očakávať, že sa vráti niekto, kto nám už raz povedal zbohom. Jediné, čo musíme v takýchto chvíľach urobiť, je zatresnúť dverami tak, až začnú rinčať pánty, schovať sa do postele s pohárom vína v ruke a priznať si, že nám tento vzťah nevyšiel.
…
Keď sme zamilovaní, nachádzame sa akoby v inom vesmíre. V priestore, kde vidíme, počujeme a cítime len to, čo chceme. Všetko ostatné, všetko to, čo nás zraňuje, odmietame vnímať, hoci niekde v kútiku duše si to uvedomujeme. Nešťastne zamilovaný človek je majster v sebaklame.
…
Len ten, kto sa už párkrát ocitol na dne svojich síl, môže sebavedome kráčať po svete… Bude ho totiž hriať vedomie, že ak kedysi zvládol túto prekážku, zvládne už všetko. Skutočne všetko, čo neskôr príde. Nech to už bude čokoľvek, nech ho to akokoľvek zamrzí či zraní, pri spomienke na predchádzajúcu bolesť a sklamanie bude vedieť, že všetko nové, čo sa mu postaví do cesty, prekoná.
…
Nikdy nemôžeme pomáhať iným tak, že im dáme aj to posledné a ešte niečo navyše. To už nie je pomoc, ale hlúposť a zrada. Zrada samej seba…
…
Poďme si sľúbiť, že nestratíme svoju hrdosť, že keď nám niekto ublíži, tak ho necháme v minulosti a nebudeme sa za ním pozerať, či kráča s nami, ako sa má a či je v poriadku. Sľúbme si, že odteraz budeme bojovať sami za seba, budeme tak trochu sebci a bude nám záležať na našom šťastí viac ako na niekom, koho sme kedysi milovali.
…
Občas sa pýtam, prečo je to možné… Prečo máme spoznať človeka, niečo s ním prežiť a potom ho pustiť preč želajúc si jeho šťastie. A neskôr potichu trpieť pri tom, ako je opäť šťastný bez nás…
…
Nechať minulosť v minulosti je prvá vec, ktorú by sa mal naučiť každý, kto chce byť skutočne šťastný. Tak ako sa nemôžeme večne chváliť úspechmi, ktoré sme zožali pred desiatkami rokov, tak rovnako nemôžeme desaťročia spomínať na bolesť, ktorú sme zažili.
…
Až časom pochopíme, že nešťastné vzťahy nám dajú viac, ako nám vezmú. A najviac nám dajú práve tie, pri ktorých máme pocit, že nám vzali všetko.
…
Najviac bolí to, čo sa malo stať, no nestalo sa. Najväčšie rany na srdci v nás zanechávajú dni, kedy sme mali prežívať niečo, čo nám bolo sľúbené. No namiesto toho sa ocitáme v realite, ktorá drví naše vnútro na prach a je tak prázdna, až je to hrozivé.
…
Občas pochopíme najviac, keď sa prestaneme pýtať. Keď viac nemáme silu dožadovať sa odpovedí, ktoré by zahnali búrku v našej duši. Občas nám niektoré otázky zodpovie iba čas a odstup, ktorý vďaka nemu získame. Občas totiž nie je nutné poznať všetky odpovede. Veď najdôveryhodnejšou odpoveďou sú práve skutky, ktorých sa iní dopustili…
…
Chcem byť lepším človekom… Chcem si odpustiť všetky chyby a zlyhania, pretože viem, že potom budem ľahšie odpúšťať aj iným. Chcem si v každodennom zhone nájsť čas na to, aby som sa zamyslela, prečo sa každý správa tak, ako sa správa. Pretože kto dnes nemá masku na tvári, čochvíľa si ju tam nasadí. Život ma naučil, že tí najbezcitnejší svoje city už musia skrývať. A tí najláskavejší ich zasa len predstierajú…
…
Verím, že každý z nás je dokonalý. Dokonalý pre niekoho, kto v ňom tú dokonalosť uvidí. V každom geste, v každej chvíli, v každej situácii. A ak to tak nie je, tak potom nejde o lásku.
…
Hovorme milujem ťa až vtedy, keď milujeme sami seba. Hľadajme blízkosť iných až potom, ako sa naučíme vychutnať si samotu. Prejdime kusisko našej životnej cesty iba v spoločnosti našich myšlienok a neobzerajme sa, či sa niekde nenachádza ruka, ktorá by nás mohla viesť. Vzťahy sú na to, aby zveľaďovali to krásne v nás. Nie na to, aby do našej duše vliali niečo, čo tam nie sme schopní dať my sami…
…
Neexistuje na svete väčší klamár ako úprimne zamilovaná osoba snažiaca sa zachrániť vzťah, na ktorom jej záleží. Vtedy sa z nás stávajú priekopníci v klamaní samého seba, vo vytváraní falošných ilúzií, o ktorých pravdivosti nie sme ani tak celkom presvedčení, no nemáme silu vzdať sa ich.
…
Prosím, nikdy nikomu nedovoľ, aby ťa zmenil. Nikto by ťa nemal zmeniť… Nezabúdaj na to, že ten, komu vadí tvoj charakter, by mal ísť do čerta. Aby uvoľnil miesto niekomu, kto ťa bude milovať takú, aká si.
…
Koniec, ktorý nastal, neodvrátiš tým, že ho budeš popierať.
…
A potom všetkom, ako sa roky naháňame za snami, ktoré nás ani netešia, prídeme na to, že všetko bolo márne. Jediné, na čom naozaj záleží a čo znamená „dosiahnuť všetko“, je mať pri sebe osobu, ktorá sa na nič nepýta a stisne nám dlaň, keď vidí, že nie sme vo svojej koži. Ktorá ako jediná za naším úsmevom uvidí skryté slzy, čo všemožne zadržiavame, a pred ktorou neskryjeme nič. Vôbec nič.
…
Viac vašej tvorby nájdete na našom Blogu, ktorý sa zapĺňa novými článkami každý deň. Svoje príspevky môžete takisto sledovať na našich aj vašich sociálnych sieťach – na FB fanpage Úlomky a IG profile @vase_ulomky.
Ďakujeme za každý jeden príspevok, ak chcete článkom prispieť i vy, pošlite nám ho na ulomkyzeny@gmail.com
