Občas je ako hurikán, ktorý dokáže napáchať po skončení poriadnu spúšť. V našich životoch či v našich dušiach. Taká je láska. Nie tá z romantického filmu so šťastným koncom, ale komplikovaná a divoká. Dnes už viem, že som ho nikdy skutočne nemilovala. To, čo som milovala, bol ideál jeho osoby, ktorý som si v hlave vytvárala. Závislosť na bolesti, ktorú mi na duši spôsoboval.
Bola som ako narkomanka, ktorá potrebovala svoju dávku. Brodila som sa v priepasti svojho života. Chcela som komplikovanú ťažkú lásku, z ktorej sa človek nedokáže dostať ani po rokoch. Adrenalín, ktorý som cítila, keď som ho videla, keď ma hladil, či keď ma pobozkal.
pinterest.com
Viem, že to, čo bolo, a ani to, čo som cítila, nebolo skutočné pre nás oboch…
Som typ, ktorý robí nekonečné množstvo chýb a veľakrát v živote padám voľným pádom. Často o veciach rozprávam, než si ich poriadne stihnem premyslieť, a dávam veľké množstvo šancí ľudom, ktorí si ich ani nezaslúžia. Vieš, my ľudia sme už raz takí, najviac získavame stratou. Učíme sa najviac z našich najväčších chýb. Našu odvahu si budujeme strachom.
A ja som sa najviac bála otvoriť si oči a prijať pravdu o láske a o sebe samej. Chcela som lásku, naozaj som veľmi chcela, ale nie tú, ktorú mi bol schopný ponúknuť on alebo ten druhý. Neustále som ju hľadala a nenachádzala. Či už po ceste vlakom do práce, alebo v piatok večer v bare.
Nebola som pripravená nájsť ju, pretože som nedokázala milovať ani samu seba tým obyčajným ľudským spôsobom, ktorým som sa milovať mala.
To, čo som sa konečne naučila...
Je, že je v poriadku byť nedokonalá a stratená, nevedieť, čo v živote chcem, ani keď mám dvadsať, mať o pár kíl naviac, mať akné a občas byť nešťastná. Je v poriadku sem-tam sa opiť a o tretej ráno volať ľuďom, na ktorých mi záleží, či preležať v posteli celý deň.
Nie je v poriadku ničiť sa pre pocit dočasného šťastia. Ani dookola odpúšťať, pretože sa bojím strachu z osamelosti a straty istoty. Nie je v poriadku nebyť sama sebou.
Dnes som pripravená byť sama, kým sa nenaučím milovať správnejšie. Milovať oddane, ale racionálnejšie. Vidieť krásu v jeho očiach, ale naučiť sa počúvať, keď rozpráva jeho duša. Dať mu lásku, a neočakávať viac, než mi môže ponúknuť. Možno viac načúvať svojmu srdcu, keď mi bude šepkať, že niektoré veci je pre mňa lepšie ukončiť, než hľadať spôsoby, ktorými by som ich dokázala dookola opravovať.
pinterest.com
Ak mi dnes dávaš dôvod odísť, zavriem za sebou dvere a odídem preč…
Už nebudem stáť vo dverách a premýšľať, ako veci naprávať. Ako určité situácie neustále zachraňovať. Ako sa pokúsiť ostatných zmeniť. Musíme na to prísť sami. Na všetko, čo naozaj chceme, čo cítime, a akým smerom sa chceme pohnúť v živote ďalej.
Silná žena sa stane silnou v momente, keď dokáže nad svojím životom prebrať kontrolu, byť dostatočne odvážna, aby veci menila. Stane sa silnou, pretože už nedokáže určité situácie prehliadať a zmenu je schopná si vlastnoručne vybojovať.
A keď sa tak stane, už nebudem chcieť niekoho, kto by ma bol schopný zachrániť od všetkého, čo ma občas ťaží. Budem chcieť toho, kto si rád vypočuje moju dušu pri hľadaní krásy v mojich očiach.
Coverphoto: Photo by Whoisbenjamin on Unsplash
Autor: Natália Z.
