To hlboké ticho, ktoré vždy ostane a nikdy ho nikto nezaplní. To ticho, v ktorom ostávame príliš dlho… Pretože máme strach. Strach z toho, čo by sa mohlo stať. Strach z vyslovenia slov, ktoré viac ublížia, ako potešia. Nikto o tom v skutočnosti nechce hovoriť, pretože nevedia, čo cítiš…

Nikto nehovorí o tom, aké to je…

pinterest.com

Nikto nehovorí o tom, aké to je, keď pred nami stojí človek, ktorého sme milovali každým kúskom tela, a teraz v skutočnosti nevieme, kto to je. Nikto nehovorí o tom, aké bolestivé je, keď to s nami niekto vzdáva a my by sme pritom nikdy neprestali bojovať o posledný kúsok nádeje, ktorého sa dá zachytiť.

Nikto nehovorí o tom, ako bolí skutočnosť, že nemáme čo povedať, aby sme zmenili jeho názor… Nikto nehovorí o tom, aký to je pocit sledovať lásku svojho života odchádzať… Tie rána, kedy sa prebudíš, a jediné, čo chceš, je spať ďalej, pretože nemáš náladu na nič. Ten ťažký pocit na žalúdku, ktorý ti nedovolí sa schuti najesť.

Nikto nehovorí o tom, ako ťa rozchod mení. O tom, ako sa mení tvoj hlas, tvoja tvár, tvoj pohľad na lásku. Nikto nehovorí o tom, ako bolí stratiť najlepšieho priateľa a lásku svojho života naraz, pretože je príliš ťažké o tom hovoriť…

To, aké ťažké je pohnúť sa vpred, keď všetky spoločné cesty, ktoré si tak jasne videla, zrazu zmizli. To, aký unavujúci je proces zabúdania, odpúšťania a hlavne stavania sa opäť na vlastné nohy, to cítiš len ty vo svojom vnútri, a ty si tá osoba, ktorá si dokáže pomôcť… Tá jediná osoba.

pinterest.com

Je v poriadku, že sa tak cítiš…

To, že o tom nikto nehovorí, ale neznamená, že nie je správne to, čo cítiš. Neznamená to, že už nikdy nebudeš schopná niekoho milovať, a neznamená to ani to, že sa takto budeš cítiť navždy. Pretože nebudeš, aj keď ti to teraz možno tak pripadá. Niečo zabudneš a niečo si ponesieš so sebou – to, čo chceš. To, čo si chceš pamätať.

Časom sa ti zahoja rany na srdci a ty sa budeš znova na život usmievať. Raz sa zobudíš a budeš sa tešiť – iba tak. Časom pochopíš, že občas to nevyjde, ale to neznamená, že už nikdy… 

Časom si uvedomíš, že tá bolesť na srdci je preč a nič ťa už neťaží… Chce to odvahu – milovať niekoho a dať mu svoje srdce. Mala by si byť pyšná na to, že si ten človek, ktorý sa nebojí milovať…

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Prečo sa bojíme vzťahov?

Coverphoto: thoughtcatalog.com

Facebook komentáre