Viem, že my dvaja sa už k úprimnému rozhovoru nikdy nedostaneme, a to je v poriadku. Napätie, ktoré okolo seba vytvárame, keď sme spolu, by prekričalo aj tie posledné kúsky pekných citov, čo v nás zostali. No napriek tomu, alebo vďaka tomu, mám v sebe toľko slov, ktoré by som ti chcela povedať. Možno ak by sme boli schopní podísť k sebe bližšie, pomohlo by nám to. A možno nie. No predsa viem, že ak tie slová vyslovím, hoci aj do úplného ticha a osamote, uľaví sa mi. Nič, čo cítime, by totiž v nás nemalo zostať nevypovedané.
Dokonca neviem, či chcem, aby si to raz naozaj počul. Možno by si to bral ako krok k zmiereniu a či ako návrat k tomu, čo bolo predtým. A to ja nechcem. Chcela by som uzavrieť túto našu spoločnú kapitolu môjho života a ďalšie mesiace žiť možno trochu smutne, no veriac, že sa všetko raz dá do poriadku. Moje srdce aj môj život celý.
pinterest.com
Toto som ti naposledy už nestihla povedať…
Snažím sa zabudnúť na to nepekné, čo sa medzi nami ku koncu odohralo, pretože chcem, aby som si ťa pamätala takého, aký v skutočnosti si. Občas vtipný, občas láskavý, občas mĺkvy, o chvíľu na to výrečný, niekedy na smrť unavený, no stále ochotný venovať sa mi.
Pretože toto si ty… Nie tie slová, ktoré si mi na záver nášho vzťahu povedal. Nechcem sa tváriť, že ma nezranili. Ale už prešlo dosť času na to, aby som pochopila, že boli povedané v hneve a v strachu. Som si istá, že si ma miloval tak, ako som ja milovala teba. Dokazoval si mi to neustále. A tiež viem, že keď sa bojíme, že sa nám zrúti niečo, čo sme si roky budovali, prinúti nás to kričať od šialenstva. Nám dvom sa toho zrútili mnoho. A to je dôvod, prečo som niektoré slová musela od teba začuť.
Už som zmierila s tým, že medzi nami to už iné nebude. Na jednej strane mi je z toho smutno, no potom si poviem, že nie každá kapitola nášho života sa musí skončiť podľa našich predstáv. Vlastne je jedno, čo je medzi nami teraz. Nech by sme sa k sebe správali akokoľvek, pekne i škaredo, nič by sa tým nezmenilo. Ukončili by sme to tak či tak, a viem, že keby sme si dnes vedeli prísť na meno, možno by nás to nútilo ďalej sa márne pokúšať o nápravu toho, že sa už dnes napraviť nedá.
pinterest.com
Som si istá, že my dvaja sme sa mali stretnúť…
Poznám ľudí, ktorí preklínajú deň, kedy stretli svojich bývalých partnerov. Ja medzi nich nepatrím. Na rozdiel od nich totiž viem byť vďačná aj za to, čo som stratila a čo nie je večné. Až príliš často totiž ľudia zabúdajú na šťastie, ktoré vďaka niekomu získali. No preto, že im to je teraz odobrané, cítia hnev a snažia sa zabudnúť, aby si viac nepripomínali, o čo prišli. Trochu ich chápem, ale ja to robiť nechcem. Radšej občas pocítim pichnutie pri srdci, ako by som mala na všetky tie pekné okamihy zabudnúť.
Stále mi nie je dobre pri predstave, že si raz nájdeš inú. Ale to za mňa hovorí žiarlivosť, ktorá k láske tak trochu patrí. Nakoľko pred niektorými citmi ujsť nedokážem, viem, že s tým nič neurobím a nechcem sa kvôli tomu znepokojovať. Odíde to vtedy, keď toto všetko prestane byť príliš čerstvé. Keď to už nebude v mojom živote žiadna novinka a mne každé ráno nebude chvíľu trvať, kým si uvedomím, že už je koniec.
A na záver…
Ti chcem povedať, že ťa stále milujem, možno ešte viac, ako keď sme boli spolu, pretože aj pocit osamelosti a vzdialenosť nám, keď sa všetko skončí, ukážu, čo presne pre nás ten človek znamenal. Stále k tebe tak veľa cítim a už sa za to neobviňujem. Už som totiž dosť veľká na to, aby som sa zmierila s tým, čo si nosím v srdci, a priznala som si, že je to jednoducho vo mne. Že to proste nevyženiem a čím viac sa o to budem snažiť, tým viac sa budem preklínať a bude ma to bolieť.
A z celého srdca nechcem, aby si ma bolel práve ty. Teším sa na dni, kedy si na teba letmo spomeniem a rozosmejem sa. Pretože práve taký bol život s tebou… Plný smiechu a dní, kedy ma nič netrápilo, za čo ti napriek všetkému, čo bolo potom, patrí veľká vďaka.
Autor: Radka
Coverphoto: Photo by Thought Catalog on Unsplash
