My ľudia sme tak strašne zložité stvorenia, že občas sa sama musím nad tým pozastaviť a pousmiať sa. Jednoducho sami nevieme, čo chceme. Vždy tvrdíme jedno a robíme úplne niečo iné. Chceme úžasných, dobrých a lojálnych priateľov, ktorí budú pri nás stáť, s ktorými budeme prežívať krásne veci, keď budeme šťastní, a ktorým sa budeme môcť vyplakať na ramene, keď nám bude najťažšie. Avšak sami si vyberáme priateľov, sami ich potom ohovárame a občas hľadáme chyby. Hovoríme, že nechápeme, ako taký človek môže byť, alebo nechápeme, prečo to spravil takto a nie inak… 

Lenže my sa ani nesnažíme ho pochopiť, nesnažíme sa vžiť do jeho kože a ani náhodou nechceme pochopiť, že my sme v jeho topánkach nikdy nechodili. Nepoznáme jeho minulosť, nevieme, čím všetkým si musel sám prejsť, a presne preto nepochopíme veci, ktoré robí. 

unsplash.com

Možno rozhodnutia, ktoré sa nám zdajú nesprávne, sú pre neho tými najlepšími, ktoré v poslednej dobe spravil…  

Mala som možnosť spoznať veľa mojich priateľov, myslela som si, že oni sú tými najlepšími a že práve oni tu zostanú už navždy. Myslela som si, že ma budú podporovať, avšak opak bol pravdou. Každá maličkosť, ktorá sa mi dala vytknúť, sa mi vytkla. Najskôr som si myslela, že je to iba pozitívna kritika a že kamaráti k tebe musia byť úprimní, inak to nie je kamarátstvo… 

Ale postupom času mi dochádzalo, že to tak nebolo. Či už som bola príliš tučná, alebo príliš chudá, nikdy to nebolo tak akurát, a to bol len výzor. Keď som sa náhodou stretla s inými ľuďmi, tak nikdy to neboli tí správni ľudia pre mňa, nikdy nebol vyhovujúci môj výber partnera. A keď som nevenovala všetok čas, záujem a peniaze im, tak všetko ostatné bolo nesprávne. 

Až teraz chápem, že to nie je pravý kamarát, ktorý ťa len ponižuje a nikdy nepochváli. 

Snívame o nádherných láskach nášho života, ktoré nám dajú voľnosť, slobodu a napriek všetkému nám budú verní a budú nás milovať… 

Avšak sami im zvykneme kontrolovať telefóny, zakazovať kamarátov, s ktorými doteraz prakticky žili, a chceme mať kontrolu nad všetkým, čo robia, na čo myslia a dokonca aj nad tým, o čom snívajú. Láska nie je o tom, že ho budeš držať na reťazi a dávať mu všelijaké ultimáta. 

Láska je o dôvere, o tom, že keď mu dáš voľnosť, tak sa vráti sám, a nemusíš ho naháňať. 

My ženy rady rozprávame o tom, aký by mal byť náš partner. Vždy si želáme dobrého chlapa, ktorý sa o nás postará, ktorý bude pri nás stáť v dobrom či zlom, v zdraví aj chorobe. Ktorému budeme môcť veriť. Ktorý bude mať dobrú prácu, bude mať rád deti, najlepšie, aby neholdoval alkoholu ani cigaretám. Ktorý si nás bude chcieť vziať, mať s nami rodinu, dom, veľkú záhradu s bazénom a psa. 

unsplash.com

A keď presne takého stretneme, čo spravíme? Vyhlásime mu friendzone a bežíme za problémovým chlapom, ktorému akurát skončila podmienka, ktorý je arogantný, majetnícky a na každý prst môže mať 5 ďalších dievčat a my tak zúfalo veríme, že kvôli nám sa zmení, že my ho zmeníme a budeme žiť šťastne až do smrti. 

Celý život si prajeme pravých priateľov, pravé lásky… 

Prečo neustále dostávame do života len toxických ľudí, ktorí z nás vysávajú energiu, priživujú sa na nás, závidia nám, ohovárajú a súdia nás? Nebude to náhodou tým, že my sami sme toxickí? Skúsme pomaly začať od seba, skúsme sa pozerať na vlastné chyby a nie na druhé. 

Skúsme zdvihnúť zadky a začať niečo robiť pre svoje šťastie a nie závidieť, koľko druhý zarobí v zahraničí, keď sami sme poriadne nevystrčili nos ani z nášho okresu, nieto ešte za hranice. Skúsme začať dôverovať sami sebe, chápať samých seba a predovšetkým milovať samých seba najviac na svete. Nikto iný nie je zodpovedný za naše (ne)šťastie, iba my sami! 

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Ver mi, už ti odpúšťam...

Autor: Petra Pažičanová

Coverphoto: Photo by sergey mikheev on Unsplash

Facebook komentáre