Dokedy sa človek dokáže rozdávať? Dokedy človek dokáže myslieť na všetkých okolo seba len nie na seba? Dokedy?
Doteraz…
Včera som preplakala celú noc. Naposledy som takto plakala, keď si mi ty ubližoval. Keď si ma využíval a ja som ťa naďalej ľúbila. Keď som si hovorila, že je koniec, avšak som to umelo predlžovala a verila, že veď ty sa zmeníš… 

Keď si ma ponižoval a ja som ticho sedela. Keď ty si sa zabával a ja sa snažila zapasovať do tvojej zábavy. Keď som ti naďalej odpúšťala a ty si získaval ten pocit, že od teba neodídem. Keď ty si získaval svoje ego a moje klesalo. 

pinterest.com

Viem, že sme si veľa naubližovali… 

Pamätám si, ako som v noci plakala a prosila, aby zajtrajšok bol lepší. Aby si si uvedomil, že mám srdce a som len človek… Človek, čo ťa tak veľmi ľúbi, dokonca až tak, že by pre teba aj dýchal. Bol to však toxický vzťah. 

Tieto toxické vzťahy poznáš. Pohltia ťa, miluješ ich, avšak aj nenávidíš. Cítiš sa využívaná, ale aj milovaná. Kričíte po sebe, no sa aj milujete. Nevieš si predstaviť ďalší deň bez neho, avšak ďalší deň ho nechceš ani vidieť. 

Ty si bol pre mňa toxický. Zabudla som na to, čo je pre mňa dôležité, kto som ja. Nabrala som poslednú odvahu, čo vo mne bola a povedala som stačí. Povedala som dosť. Bola som odvážna, lebo tak ako som milovala teba, som milovala aj seba. A nechcela som prísť o seba, keďže som cítila, že o teba som už prišla. 

Ako som napísala, tieto toxické vzťahy ťa pohltia… 

A zrazu si bol preč. Dokázala som to. Bola som na seba tak hrdá. Ale zároveň som sa cítila tak prázdna. Tá stopa po tebe vo mne ostala a ja som ju chcela rýchlo vymazať, nahradiť, nechcela som sa cítiť tak ako s tebou či bez teba. 

A rýchlo som išla do niečoho, čo nemalo význam, v čom nebola láska, čo bolo iné, čo mi ťa nahradilo. Niekto, kto sa správal krajšie ako ty, niekto, kto sa správal inak ako ty, niekto, kto nebol ty… 

pinterest.com

A to mi vtedy vyhovovalo… 

Hlavne, že som mnohokrát počula, že nesmieš ísť zo vzťahu do vzťahu – nahradiť niekoho za niekoho, lebo to nie je zdravý vzťah. Preniesla som tú toxicitu na neho, na náš vzťah, ak sa to vzťahom dá nazvať. Vytvorila som z neho jednu obrovskú chybu. 

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Dnes som to ja, ktorá vraví „neviem“

Veci čo som videla, som zase zakrývala a schovávala, a hovorila si, že je to lepšie ako predtým. Avšak keď prišlo ku koncu, uvedomila som si, že to bolo omnoho horšie ako predtým. Lebo som umelo niečo vytvorila, do niečoho sa natlačila. Umelo. A zrazu som znova narazila. Tentokrát som neplakala lebo vlastne moje rany ešte neboli vyliečené, a keď je niečo dlho otvorené, časom si na to zvyknete a naučíte sa s tým žiť. 

Len viete, aké má toto pokračovanie… 

Bola som nútená zabudnúť, ísť ďalej, zabudnúť, vyliečiť sa, milovať seba. A naozaj to išlo, veď muselo. Tento posledný vzťah mi nechal niečo viac ako len poučenie ísť ďalej. Nechal mi tu kúsok zo seba a kúsok z neho. Naučil ma zabudnúť, odpustiť, naučil ma žiť. Nechal mi tu niečo do konca života. 

V týchto situáciách sa nedá ísť späť. Musíš sa naučiť vysporiadať sa so všetkými chybami. Vyliečiť sa ako z toxického tak aj toho ďalšieho… Musíš nájsť v sebe ten liek a nepozerať sa do minulosti. 

Nedá sa kráčať vpred, keď sa stále otáčaš naspäť. 

A ja plačem, lebo mi toľko trvalo uvedomiť si to. Ublížila som toľkým, avšak najviac sebe. Aj keď som zranená a cítim sa, ako keby som si vybrala všetky tie najhoršie karty v živote. Stále si vravím – nikdy nie je tak zle… Veď aj s tými najhoršími kartami sa dá vyhrať. Tak poďme skúsiť šťastie… Vraví sa predsa, kto nemá šťastie v láske, má ho v hre.

Autor: Michaela

Coverphoto: Photo by Christopher Campbell on Unsplash

Facebook komentáre